Aj keď patrím medzi prívržencov názoru, že korupciu treba rozdeľovať na dobrú a zlú, neberte prosím nasledovné ako obhajobu konkrétne popísanej korupcie. V Česku majú futbalový korupčný škandál. Funkcionári futbalových klubov podplácali rozhodcov, aby pískali v ich prospech. Prišlo sa na to tak, že funkcionári jedného klubu podali na políciu udanie na funkcionárov konkurenčných klubov. Policajti na základe tohto udania začali odpočúvať telefóny podozrivých. Podozrivých na základe udania od konkurencie. Prípad je už pred súdom a rozhodcov a funkcionárov súdia za trestný čin podplácania.
Futbalová liga je podľa mňa súkromný podnik, kde sa zúčastnené kluby, komerčné spoločnosti, dohodnú na pravidlách, ktoré sa zaviažu dodržiavať. Tie pravidlá sa podľa mňa v ničom nelíšia od obchodných zmlúv medzi inými komerčnými spoločnosťami. Naozaj stačí udanie na obchodného konkurenta na to, aby boli odpočúvané telefonáty jeho managerov? Ak sa niekto (futbalista, rozhodca) zaviaže svojmu zamestnávateľovi, že bude pracovať v jeho prospech a podľa istých pravidiel a potom za finančnú úplatu pracuje v prospech iného, resp. pravidlá nedodržuje, je to isto odsúdenia hodné. Ale prečo je to trestný čin a nie porušenie obchodných pravidiel? Prečo sa to neposudzuje ako obchodný spor? Porušenie pravidiel obchodnej zmluvy, uzatvorenej medzi zúčastnenými.
A bolo by to ako trestný čin posudzované aj v prípade, že by išlo o iný druh biznisu, ako futbalová liga? Napríklad ak má vplyvná skupinka redaktorov a pracovníkov verejnoprávnej TV spor s vedením. Populárni umelci sa postavia na stranu tejto skupinky, zorganizujú protesty občianskej neposlušnosti, budú byvakovať v priestoroch spravodajského štúdia a nakoniec dosiahnu vymenovanie skupinke lojálneho vedenia TV. Potom, asi zhodou okolností, tí najangažovanejší z umelcov dostanú v TV svoju reláciu. TV bude z koncesionárskych poplatkov prispievať na výrobu práve takých filmov, v ktorých účinkujú angažovaní umelci. Dokáže si niekto predstaviť, že by nepopulárne vedenie (č)TV hneď na začiatku sporu dalo podnet na neposlušnú skupinku a angažovaných umelcov a polícia by im na tomto základe odpočúvala telefóny? Koľko minút by asi vydržal vo svojom kresle policajný prezident? Proste rovnaké právo a spravodlivosť pre všetkých v praxi (nielen) našich západných susedov. Právo má ten, kto má moc. Momentálne sú to hlavne médiá a mediálne silné skupinky.
V športovom zápase občas dôjde aj k ťažkému ublíženiu na zdraví, ktorého sa úmyselne dopustí jeden športovec na druhom. Úmyselne v tom zmysle, že rozhodca zápasu to posúdi ako úmyselný faul s cieľom vyradiť protivníka z hry. Previnilec zvyčajne dostane maximálne dištanc na najbližších niekoľko zápasov. Žiadna náhrada ušlého zárobku zraneného, nehovoriac o trestnom stíhaní previnilca. Je tiež veľmi zaujímavé, že pohľad na spôsobené ťažké ublíženie na zdraví sa mení podľa druhu športového podujatia. Keď náhodou a naozaj len v športovom zápale pošlete v sídliskovom futbale na invalidný vozík suseda, o ktorom sa následne zistí, že chodil za vašou ženou, bude to dosť pravdepodobne posudzované úplne inak, ako keď sa presne to isté (včetne parohov nasadených od protihráča) stane profesionálnemu hráčovi v profesionálnom zápase.
Tiež z hľadiska obchodného práva sa mi zdá, že športový biznis je posudzovaný inak, ako iné komerčné aktivity. Ak sa dve firmy nezhodnú na výklade spoločne uzavretej obchodnej zmluvy, spor bude riešiť príslušný obchodný súd, alebo nejaká medzinárodná arbitráž. Ale ak poškodeným bude športový klub, ktorý bude namietať nekorektné jednanie zo strany napríklad športovej federácie (UEFA, FIFA a podobne), či jej zamestnancov - rozhodcov (sporné rozhodovanie stretnutia o milióny dolárov), na súde šancu nemá. Podobne športovec, nespravodlivo diskvalifikovaný za dopingový delikt sa náhrady škody domôže len veľmi ťažko.
