Bývam v odľahlej oblasti nášho kraja v rozľahlejšom rodinnom sídle. Raz v noci som sa zobudil na zvuky z garáže a kôlne. Pozrel som sa z okna a vidím, že nejakí zlodeji si vyberajú, čo si z môjho majetku odnesú. Zavolal som na políciu a oznámil som vlámanie. Policajt mi povedal, že teraz riešia vážnejšie prípady v meste a že sa snáď zastavia o pol hodinku. Pozrel som z okna, zlodeji pilne pracovali. Posadil som sa do kresla a chvíľu som rozmýšľal. Zavolal som na políciu opäť. Ale však sme vám povedali, že teraz riešime ..... snažili sa ma odbiť. Ale ja som chcel práve povedať, že sa už nemusíte ponáhľať. Z tých dvoch sú už rešetá, zo dva zásobníky som do nich našil. Snáď keby ste mohli poslať niekoho, kto si to príde pozbierať a odviezť. Ale to počká do rána. Dobrú noc. Zložil som telefón a pokojne si sadol do kresla.
Asi o päť minúť počujem policajné húkačky a vidím prichádzať tri policajné vozy. Vybehnú z nich policajti, zoberú tých dvoch prekvapených zlodejíčkov. Vychádzam pred dom poďakovať za promptný zásah. Veliteľ zásahu, celý červený od jedu, na mňa vyskočí: Však ste do telefónu hovorili, že ste ich rozstrieľali ! Ja na to: A vy ste zasa hovorili, že nemáte čas.
Tento fiktívny príbeh ste už mnohí čítali, alebo počuli. Zrejme ste sa zasmiali, v duchu ponadávali na policajtov a tým to skončilo. Ja som sa zamyslel nad dôsledkami výmeny lokálnej ochrany majetku a slobody za ochranu centrálnu. Som hlboko presvedčený, že to, čo tu teraz popíšem, nie je spôsobené zlyhaním jednotlivcov, nie je to dokonca ani zlyhaním systému. Je to prirodzená a vopred ľahko predvídateľná vlastnosť toho systému.
Centrálna ochrana nemá a ani nemôže mať kapacity na riešenie všetkých drobných prečinov. Ani len následne, v dobe, keď už vám škoda vznikla. Priznáva to aj systém sám, keď vám budú radiť, ako si zabezpečiť majetok, ako si máte všímať svoje okolie a nebyť ľahostajní k nekalému konaniu, ktorého ste svedkom. Niečomu sa skutočne takto dá zabrániť. Ale aj oni (lumpi rôznych druhov) vedia, že efektívna osobná obrana je zakázaná. A pôsobia práve vo vytvorenej medzere, kde už končia vaše lokálne možnosti, ale na nasadenie centrálnej ochrany to ešte nie je.
A nielen lumpi vedia o prirodzených vlastnostiach systému. Svoju rentu zacítia aj „ochrancovia slobody". Nie vašej, ale slobody tých lumpov, samozrejme. Až raz sa stane to, čo je vopred jasne predvídateľné a čo je úplne prirodzeným pokračovaním. Pohár pretečie. Na scéne sa objavia ďalší „ochrancovia", ktorí si zasa chcú len tak udrieť. A vy sa môžno z hrôzou pristihnete, že im fandíte. Centrála ochrana bude úplne logicky a v súlade so zadaním celkom správne stáť proti holým lebkám, bude chrániť lumpov. Pretože cieľom centrálnej ochrany je nedopustiť eskaláciu konfliktu. Zabrániť vzniku veľkých násilných udalostí na cetnrálnej úrovni. Že je to výmenou za zvyšujúci sa tlak pod pokrievkou, to opäť nie je zlyhanie, ale úplne prirodzená vlastnosť systému.
A ako bude reagovať centrálna ochrana v prípade, že k násiliu na centrálnej úrovni predsa len príde? Ulicami mesta ide rozvášnený dav, autá horia, výklady praskajú. Opäť úplne v súlade logikou a predvídateľným fungovaním centrálneho systému budú lokálne straty (vaše auto, váš výklad) obetované v prospech udržania centrálneho problému v určitých medziach. Tu presne naopak, ako v prípade vyššie, bude váš majetok slúžiť na vypustenie pary z natlakovaného kotla. Poslať policajtov chrániť každé jedno auto, každý jeden výklad, by bolo z odborného hľadiska neodpustiteľnou chybou.
Výmena možnosti lokálnej obrany za centrálnu ochranu je klasickým prípadom použitia princípu niečo za niečo (angl. trade off). Je neoddiskutovateľným faktom, že veľmi dlhú dobu táto výmena bude znamenať zmenšenie rozsahu každodenného násilia. Čo je však podľa mňa tiež len prirodzeným dôsledkom tejto výmeny, je neustále zvyšovanie tlaku nespokojnosti, pocitu nespravodlivosti a podobne. Ak ste už počuli niečo o tzv. Čiernej labuti, tak podľa mňa je vyššie popísané jedným z príkladov tohto konceptu.
Ešte raz: vyššie popísané je vlastnosťou systému. Negatíva sú jeho prirodzenou súčasťou, nie sú to následky individuálnych zlyhaní jednotlivcov a nie sú to ani zlyhania systému. Systém nezlyhal, on tak bol od začiatku a s plným vedomím nastavený.
Politická rovina len vrodené negatíva niekde dávno v minulosti dohodnutej výmeny (lokálnej obrany za centrálnu ochranu) zhorší a zneužije presne tak, ako to politici robia. Politici nikdy problémy neriešia, oni ich vytvárajú, či využívajú. Politikom zvyšujúci sa tlak pod pokrievkou vyhovuje. Pretože raz, až už im to kritická masa ľudí prestane papať aj s navijakmi, budú mať pripravené možnosti, ako hnev obrátiť na inú skupinu ľudí. A to či už v lokálnom meradle, alebo dokonca v meradle medzinárodnom.
Že nevieme, kedy presne sa to stane, kedy presne tlak pokrievku vyrazí, to žiaľ vôbec neznamená, že sa nedá len na základe úvah v rovine teórie systémov predpovedať, že vzhľadom na vlastnosti systému sa tak raz s určitosťou stane. Výmena niečo-za-niečo, ktorá sa tak dlho zdala prospešná, príde k termínu svojej splatnosti.
