Často počúvam, že keby štát riadili odborníci, bolo by možné realizovať proti vôli občanov (t.j. prostredníctvom štátu) veci, ktoré budú pre ľudí prospešné. Už táto konštrukcia mi príde silne schizofrenická. Ak niekto niečo považuje za prospešné pre seba, prečo by to nerealizoval sám a potreboval by byť k tomu prinútený?
Ale poďme radšej k dvojici odborných (?) argumentácií, ktoré v nedávnej dobe použili vysokopostavení úradníci.
Martin Filko, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky slovenského ministerstva financií:
V jednom ekonomickom experimente majú účastníci podľa svojho uváženia vložiť do spoločnej kasy časť peňazí, ktoré predtým dostali od organizátora experimentu. Zvyšok si môžu nechať. Spoločné peniaze sa znásobia a rozdelia medzi účastníkov rovnakým dielom.
Pre mňa úplne neuveriteľné, ako vysoký štátny úradník ministerstva financií môže čo i len na svojom blogu verejne uvažovať (či argumentovať ?) týmto spôsobom. Kde tam vidíte čo i len gram odbornosti? Však to je čistá ideológia. Ak vám jeho argumentácia nepríde úplne scestná, skúste si prečítať toto.
V susednej Českej republike sa miestna národná banka rozhodla obrať občanov o cca 5-7% ich úspor a príjmov v českých korunách. Samozrejme v dobrom úmysle a len a práve pre blaho všetkých. Čo však obyvatelia slonovinovej veže monetárnej POLITIKY nečakali, bol dosť hlasný odpor aj zo strany svojich zvyčajných spolupáchateľov, ekonómov. A tak sa ČNB odhodlala k vysvetľovaniu svojho kroku. Kto má záujem, môže si prečítať dlhšie vyjadrenie. Posledný bod číslo 12 odporúčam si prečítať niekoľkokrát za sebou.
Mňa však zaujalo to, aké štatistiky, resp. informácie sa v rozhodovaní o miliardových objemoch a zásadných zásahoch používajú:
Singer používá při pohledu na chování spotřebitelů a očekávání vývoje poptávky i takové argumenty, jako výrazně rostoucí četnost vyhledávání letáků (a tedy slev a nejnižších cen) přes Google.
Takže milí občania Českej republiky. Ak sa vám umelé a politické oslabenie českej koruny nepáči, musíte sa zorganizovať. Prestať gúgliť kadejaké letáky, zľavy a podobné deflačné termíny. Skúste napríklad hľadať predajcov automobilov porsche, maserati, exotické dovolenky v Pacifiku, šperky, zlato, diamanty ....
Na záver ešte spomeniem moju najobľúbenejšiu politickú štatistiku, ktorou je štatistika nezamestnanosti. S ktorou si svoje „užijú" americkí menoví POLITICI. Rozbehli dotácie pre svojich kamarátov s Vôlstrítu s tým, že ich zastavia, ak sa nezamestnanosť zníži na určitú hranicu. Keby vedeli po slovensky, mohli si prečítať môj článok, kde vysvetľujem „záhadu", ako sa môže znižovať miera nezamestnanosti zároveň so znižovaním miery zamestnanosti. Pretože ani extrémne uvoľneným menovým POLITIKOM v Amerike sa nedarí naštartovať hospodársky „rast" a tak im nezamestnanosť klesá. Ľudia proste už stratili vieru a prácu si prestali hľadať (čím boli vyradení zo štatistiky nezamestnanosti).
Nuž a tak sa hranica nezamestnanosti, po ktorej dosiahnutí by sa teoreticky mali ukončiť masívne dotácie pre Wall Street bude musieť posunúť nižšie.
Takže priatelia, s tou vierou v možnosť odborného riadenia štátu skutočne radšej veľmi opatrne a s aspoň zdravou mierou skeptického uvažovania.
