Neviem, či pod sociálne siete spadajú aj formálne organizácie. Pretože bezpochyby Strana bola mocnou sieťou. Aj tí, čo ma poznajú len virtuálne, isto nebudú pochybovať o tom, že mne nikto členstvo neponúkal a tak som sa nemusel trápiť nad spôsobom odmietnutia, ktoré by mi do života nezasiahlo výrazne negatívne.
Ako pubertiak som si jasne uvedomoval, že naša rodina nebola extra zosieťovaná. Teraz nemyslím v Strane, ale v sieti, ktorá sa vtedy nazývala "známosti". Nebolo to tak, že by som to bral nejako negatívne. Predsa len, 80-te roky minulého storočia už boli voľnejšie a ja som nikdy nebol materialista. Desilo ma vtedy jediné: čo a kde budem robiť po škole. Život nezosieťovaného v tom marazme, to bola moja nočná mora.
Dlho som sa na siete našej komunistickej éry (známosti, fuškári a podobne) pozeral ako na niečo, čo bolo zlé. Dnes už si myslím, že to bolo len dôsledkom neslobody, komunistického pokusu centrálne riadiť spoločnosť. A siete boli často obranným mechanizmom ľudí a prejavom človeku prirodzenej túžby po slobodnej výmene. Dnes už čierny trh, na ktorom sa bez výpalného vládnucej triede vymieňajú tovary a služby, ktoré niekto vyprodukoval a niekto iný ich skutočne potrebuje, dnes už to považujem za jednu z mála predstaviteľných možností, ako existujúci korporátno socialistický model riadenia spoločnosti môže skolabovať bez úplného rozvratu a chaosu.
Po revolúcii sa moja nočná mora zmenila na rozprávku aj vďaka sociálnej sieti. Ktorá, ako to už v pohnutých dobách veľkých zmien býva, zafungovala naopak. Spolužiak, ktorého som poznal skôr z videnia sa ma spýtal, či by som nemal záujem o miesto v banke na odbore finačných trhov, kde vtedy hľadali matematikov, pretože ekonómia boli nepoužiteľní. Nakoniec som síce skončil na IT oddelení, ale nikdy som to neľutoval.
Po revolúcii som sa o sociálne siete vôbec nezajímal. Takú príležitosť, akú som vtedy ako čerstvý absolvent dostal, to je skutočne len dielo veľkej náhody, či dejinnej zmeny. Ktorá samozrejme praje pripraveným. A tak som len okrajovo zaznamenal to zúfalstvo v očiach v komunizme silne zosieťovaných, keď som zrazu na "Západ" mohol bez problémov vycestovať aj ja. Áno, návšteva záchodu bola výraznou položkou môjho vtedajšieho cestovateľského rozpočtu, ale aj tak. Oni to skutočne pociťovali ako niečo, čo sa nemalo stať. Čo bolo mimo pravidiel ich siete.
No a potom prišli prvé skúsenosti s virtuálnymi sociálnymi sieťami. Vtedy sa volali diskusné fóra. A ľudia si tam vymieňali skúsenosti z rôznych oblastí. Ako nedokážem pochopiť všeobecnú sieť FB, tak chápem a hodne využívam jednotlivé sociálne siete (fóra) ku konkrétnym veciam. Od technologických, cez cestovateľské až po finančné. A dnes, vďaka prekladateľským možnostiam gúglu, sa orientujem aj vo fínskych, či švédskych.
Po eufórii zo sametovej zmeny, či postupujúcim vekom som sa dostal späť do reality. A tak registrujem aj tie siete z dávnej minulosti. Ktoré sa zrejme vôbec nikdy nestratili, to len ja som ich istý čas vôbec nesledoval. Pri diskusiách o zamestnanosti, resp. o zaujímavom pracovnom uplatnení sa často prízvukuje, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú oveľa väčšie šance. To je pravda, akurát to môže byť spôsobené aj tým, že na VŠ sa hlavne zosieťujú. Do akého extrému to dokážu doviesť sociálni inžinieri, to odporúčam si prečítať každému.
O sociálnej sieti vládnucej triedy v našom blízkom okolí veľmi zaujímavo píše môj obľúbený sociológ, Petr Hampl.
Zkrátka, když hovoří akademici o odbornosti, nemyslí se tím odbornost v běžném slova smyslu. Martin Putna se stal profesorem, protože kamarádí se správnými lidmi, trousí správné intelektuálské fráze, zastává správné politické názory, chodí do těch správných průvodů a nosí ty správné cedule. V sociologii se zase používá slovo status. Prostě buď patříte ke správné sociální vrstvě, nebo ne, schopnosti s tím nemají nic společného.
Ale opusťme siete vládnucej triedy. Ak ste členom niektorej z nich, tento článok ste už dávno zavreli. Ja v internetovej sieti hľadám hlavne informácie z rôznych konkrétnych oblastí. Je zaujímavé, koľko skutočnej informačnej hodnoty, za ktorou je množstvo hodín práce, skúsenosti a podobne je cez virtuálne sociálne siete prístupnej "bezplatne" každému, kto má záujem a investuje nejaký čas do hľadania, či networkingu. Sám nemám problém poradiť v oblasti cestovania, či financií.
Nedávno som sa zapojil aj do cestovateľskej (verejnej) sociálnej siete, kde sa vymieňajú informácie o možnostiach nákupu výrazne lacnejších leteniek. Zaujímavé na tom je to, že keby sa tie finty dostali ku širokému publiku, tak by veľmi rýchlo ich fungovanie skončilo. A tak sa v tej sieti komunikuje "kódovane", k tým zásadným informáciám sa dostante v lepšom prípade cez privátnu správu lepšie znalému členovi, či desiatkami hodín tvrdej práce. Pritom nejde o závratné úspory, ak by ste tie desiatky hodín niekde brigádovali, tak zarobíte podobnú sumu, ako ťažko vyvinutým trikom ušetríte. Celé je to skôr taká hra voči Systému a pre mňa je snáď zaujímavejší spôsob existencie a komunikácia v danej sieti, ako výsledná lacnejšia letenka.
Človek je spoločenský tvor, sociálne siete sú prirodzenou súčasťou ľudskej spoločnosti. To, na aký účel budú vytvorené a používané, je plne v rukách nás ľudí. Dovolím si tvrdiť, že rozvojom informačných technológií sa možnosti rozšírili do kedysi nepredstaviteľných rozmerov. Ostáva len na nás, či tie nové rozmery dokážeme využiť vo svoj prospech. Pretože oni ich proti nám používajú a používať budú.
