Jeden stratil hrdosť na Slovensko. Druhý robí súpis nepriateľov demokracie. Po jari, lete, jeseni a zime sú nimi najnovšie aj "Elity, ktoré ňou pohŕdajú, masy, ktoré jej nedôverujú", ďalej tiež "neofašisti, komunisti a neoliberáli". Skrátene: všetci, okrem mňa a mojich kamarátov. Tak, ako to úplne na rovinu napísal tretí, problémom sú (všetci?) občania tohto štátu. Od priaznivca obskúrnej politickej partičky, ktorá sa na rozdielnych názoroch rozpadá pri každom stretnutí, celkom logický záver.
Podľa mňa je problémom demokracie to, že sa až priveľmi podobá na pôžičku. Banky núkajú pôžičky vo veľkom najmä ľuďom, čo ich nepotrebujú, pretože dokážu svoje potreby, či zámery realizovať aj bez pôžičky. A naopak, skupine s napätým rozpočtom banky nepožičajú, pretože nie sú charita, ale nástroj na tvorbu zistku pre svojich akcionárov.
Ak by sme mali všetci rovnaké názory, priority, morálne, či svetonázorové hodnoty, prístup k práci a súkromnému majetku ...... tak by sme žiadnu demokraciu nepotrebovali. Nebolo by treba riešiť rozpory tzv. kompromisom, čo je eurfemické označenie pre prehru oboch (všetkých) zúčastnených strán.
Áno, aj ja som ochotný uznať, že nie vždy sa dá realizovať pravý opak kompromisu, win-win riešenie. Ale som presvedčený, že práve dosiahnutie win-win by malo byť vždy oveľa väčšou prioritou, ako akceptácia prehry všetkými zúčastnenými (kompromis).
Demokraciu by sme teda mali používať skutočne len a práve v tých neštastných prípadoch, keď to proste inak nejde. Demokraticky rozhodovať o tom, či sa v reštauráciách môže podávať olivový olej v doplniteľných fľaškách, to je už tak neskutočne ďaleko od odôvodneného použitia demokracie, že ak by sme aj teraz hneď zaradili spiatočku a bežali späť ozlomkrky, ani to už nemusí stačiť.
Demokracia na svoje limity narazila už dávno. Miera prerozdeľovania prostriedkov je dnes na úrovniach, ktoré boli v minulosti súčasťou vojnových stavov. Miera demokratického zasahovania do životov a jednoznačne privátnych kompetencií je strašidelná.
A to mi práve teraz vôbec nejde o nejaké libertariánske sny o úplne slobodnej spoločnosti. Metastázy demokracie už ohrozujú samotnú schopnosť spoločnosti vytvoriť niečo technicky, organizačne, či inak náročnejšie. Dnes už je problém zostrojiť ponorku, ktorá by sa vedela aj vynoriť. Nemci, áno tí Nemci, čo sú pasovaní za vzor solídnosti, pracovistosti a šikovnosti, nedokážu sprevádzkovať nové letisko pre svoje (staro)nové hlavné mesto.
Demokratická "kontrola", v preklade z newspeaku súboj lobistických skupín, orientácia demokratických politických strán výhradne na zisk hlasov voličov v nasledujcich voľbách, spolu s neskutočne veľkou mierou moci, ktorou takto fungujúca demokracia disponuje ...... Tento smriaci koktail umŕtvi veľké množstvo potrebných aktivít už na začiatku. Alebo ešte horšie až potom, čo do ich realizácie bolo investovaných množstvo vzácnych zdrojov.
Menej demokracie, viac slobody. Menej demokracie, väčšie kompetencie do rúk svojprávneho jednotlivca. Áno, nie som fanúšik demokracie. Som prívržencom slobody a osobnej zodpovednosti. Nehanbím sa za to, naopak, som na to hrdý.
