Lebo ak by to aj na neho nepôsobilo vedome, veľmi rozkladne a negatívne to na neho pôsobí podvedome a podprahovo, podobne ako pri reklame."Naša spoločnosť sa v dnešnej dobe považuje za presexualizovanú a môžeme povedať ,že žijeme kultom nahoty. Útočia na nás reklamy so sexuálnym obsahom, hoci tento obsah je často krát skrytý a je mierený na naše podprahové vnímanie ,bilboardy so sexuálnym podtónom, dochádza k páchaniu sexuálnej trestnej činnosti. Nahota sa nachádzame v novinách, časopisoch, vo filmoch, v televízii, všade okolo nás. Už tu nie je ani snaha uschovať tento obsah pred mladistvými.
Vo všetkých produktoch je nahota spôsobom ako zväčšiť zisk. Telo býva veľakrát videné iba ako „nástroj na výrobu peňazí“.
Najviac sa sexualita v médiách začala rozmáhať okolo roku 1990 po páde komunistického režimu a ešte väčšie obrátky nabrala s rozmachom kyberpriestoru, teda internetu.
V minulosti bola nahota považovaná za niečo nemorálne ,čo malo ostať a dverami spálne ,nahota bola proste tabu. V dnešnej dobe to tak už nie je. Ak sa čo i len trochu pozornejšie rozhliadneme okolo seba, nie je možné to nevidieť. Značne odhalené ľudské telá sú vidieť takmer všade. Odhaľovanie ženských tiel v tomto smere vedie, i keď už ani muži nezaostávajú. Takéto niečo samozrejme nemôže mať pozitívny vplyv na morálku a preto rastie nemorálnosť. Je veľmi ťažké nájsť v médiách ženy bez náznaku sexuality.
Mnohým ľuďom to bude pravdepodobne na smiech, ale to len preto, lebo nie sú schopní ani ochotní nahliadnuť pod povrch. Nie sú schopní ani ochotní vidieť hĺbku mravnej skazy, ktorú takéto niečo ľudstvu prináša. Nechcú pripustiť, že nemorálnosť spôsobuje človeku veľké škody na citovej a mentálnej úrovni. Bez snahy padáme hodnotovo prudko nadol, klesnúc neraz hlbšie, ako zviera. Každé zviera má totiž vo svojom pohlavnom pude určité hranice, kým ľudstvo, nedbajúce na čistotu svojho vnútorného života a samozrejme i na čistotu svojich vonkajších prejavov už v tomto smere takmer žiadne hranice nemá. Pohlavnou pudovosťou je presiaknuté takmer všetko, čo ľudia vytvárajú, či už móda, literatúra, výtvarné umenie, dramatické umenie, hudba a piesne, reklama, vtipy, bežné rozhovory, myslenie a mnoho iného. To, čo sa deje vôkol nás a čo sme každodenne nútení prežívať však už dávno nie je hodné pravého človečenstva.
Ak si niekto sám o sebe myslí, že na neho odhalená ľudská telesnosť a zmyselnosť nijako negatívne nepôsobí, je to klam.
