Kristína Vavrincová je mladé dievča,ktoré žije v rodnom Nórsku,pod láskavou ochranou svojich zámožných rodičov.Sledujeme tu život ľudí tej doby - strach pred Bohom,cirkvou,hriechom- riadia sa ročnými obdobiami,pôstami,cirkevnými sviatkami,prírodnými katastrofami.Najvyššiu súdnu moc v ich živote má cirkev a jej predstavitelia - dej sa odohráva v stredoveku.
Zbožní ľudia tej doby žijú podľa nariadení cirkvy,postia sa,sú zbožní,obávajú sa hriechu.Keď nejaký hriech spáchajú,nemajú pokoja,kým sa z neho nevyspovedajú,a zase im zavládne mier na duši.
Kristína Vavrincová je krásne čítanie práve preto,lebo takýto život nám moderným ľuďom približuje.My v našej dobe sme často stratili vieru,zbožní nie sme vôbec,na spovedi sme neboli desiatky rokov a hrozba exkomunikácie je nám na smiech.
Bola som v Paríži,v Prahe,vo Viedni i v Ríme.Za najkrajšie historické pamiatky v týchto mestách - pre mňa- pokladám práve gotické katedrály.Približujú mi zbožného stredovekého človeka,kľačiaceho uprostred chrámu,ohúreného nádherou a veľkoleposťou Božieho domu.Katedrály vtedy vraj boli tak stavané - aby si človek v nich pripadal ako malý,bezvýznamný hriešny tvor.Ak pôjdete do týchto miest navštívte Notre Dame v Paríži,chrám sv.Víta v Prahe,katedrálu v Remeši,st.Denis v Paríži,či malý nenápadný kostol Minervy v Ríme - pôvodne pohanských chrám,Štefánsky dóm vo Viedni.
Kristína Vavrincová je milé sľubné dieťa,neskôr krásne dievča ktorá zahodí lásku rodičov,vzoprie sa ich vôly,počas študijného pobytu u mníšok v kláštore v Oslo sa zamiluje do staršieho muža a oddá sa mu.Dohodnú sa,že chcú žiť spolu,navzdory všetkým.Kristína je zasnúbená a Erlend žije v dvojnásobnom cudzoložstve s manželkou iného muža,s ktorou má aj dve nemanželské deti.Stretáva sa s Kristínou vo vykričanom dome v Oslo,čím sa na nej veľmi previní,lebo ona je zasnúbená panna zámožných,zbožných rodičov,žijúca pod ochranou mníšok v kláštore.
Svoju lásku si vybojujú,Kristínin snúbenec s dohodnutého manželstva zruší na jej žiadosť zasnúbenie,Kristínin otec,ktorý ju má veľmi rád a nechce aby sa trápila,nakoniec povolí a vystrojí im svatbu.Erlend nedokáže byť zdržanlivý ani teraz a Kristína sa vydáva tehotná.Oklame znovu svojich rodičov.Erlendova milenku spácha samovraždu - vlastne je do toho vohnaná.
Teraz je s Kristíny počestná žena.Žijú s Erlendom na jeho dedičnom majetku a ona - gazdovská dcéra mu spravuje a dáva do poriadku zanedbané gazdovstvo.Musí zárovenň bojovať o úctu a rešpekt vlastného služobníctva,lebo je na nej už vidieť jej tehotenstvo.
Kristína porodí Erlendovi postupne osem krásnych synov.Jej manžel je celý ich život krásny,nezodpovedný,ľahkovážny,neverný.Zapletie sa do politického sprisahania a príde o všetok majetok.Celá rodina sa vráti do rodného kraja jeho manželky ,kde žijú ako sedliaci na malom gazdovstve.Keď deti vyrastú,rozdídu sa po svete:dvaja bratia vstúpia do kláštora za mníchov,jeden sa dá do služieb príbuzného veľmoža,ďalší zostáva gazdom na ich majetku.Kristína musí ako po celý ich manžeský život znovu prevziať zodpovednosť do svojich rúk - za deti,gazdovstvo,čelaď,prácu.
Keď dá manželovy pocítiť,že ho považuje za ľahkovážneho,Erlend sa odsťahuje z domu.Neskôr sa zmieria,on zomiera a ona odchádza z domu,prenechávajúc správu gazdovstva synovi a neveste.Vstúpi do kláštora ako laická sestra a neskôr zomiera na čierny mor.
Kristína celý život ľutovala svoje hriechy s mladosti,zradu na svojich rodičoch,stratu panenstva s nehodným,očarujúcim mužom.Neskôr ako počestná žena usilovala sa byť zbožná a viesť k tomu deti i čelaď.Robila pokánie a vykonala i púť - za odpustenie spoluviny na vražde Erlendovej milenky.No keď bol jej manžel súdení za sprisahanie,stála pri ňom,odpustila mu neveru,milovala ho...
Mám rada túto knihu,i ďalšie diela autorky.Hoci má to dielo skoro sto rokov,je stále aktuálne,lebo je predsa zo stredoveku.Zárukou kvality je Nobelova cena.Nemalo by byť zabudnuté a nám takéto knihy robia život krajšími - na okamih sa vrátime do dávnej histórie a v gotických katedrálach sa máme možnosť dotknúť skutočnej hostórie - čo je úžastné...