Iba systém je nastavený tak zle, akoby to naozaj nikoho nezaujímalo... Vlastne je zázrak, že tu vôbec ešte niekto žije a nepomreli sme na chrípku...
Pre začiatok skúsme problém pomenovať. Na Slovensku funguje čosi, čo sa volá „minimálna sieť“. Túto na návrh ministerstva zdravotníctva určuje vláda nariadením a zdravotné poisťovne na jej základe zazmluvňujú jednotlivých špecialistov. Potiaľto by bolo všetko v poriadku. Kde je teda problém?
Nariadenie vlády napríklad hovorí, že v bratislavskom regióne treba 28,7 neurológov. Významné percento z nich však funguje v nemocniciach a tam sa prednostne venujú hospitalizovaným pacientom resp. pacientom ktorí prídu na kontrolu po prepustení domov. Iní pacienti sa tam reálne nemajú šancu dostať. No a tu je kameň úrazu. Lekár je v minimálnej sieti, ale reálne nie pre potreby pacientov, ktorí potrebujú odborné vyšetrenie na odporučenie svojho lekára. No a tak je to pri všetkých špecializáciách. To je ako keby ste počas snehovej búrky mali na aute zimné pneumatiky - ale len jednu na kolese a zvyšné tri v kufri. Máte ich síce štyri, ale ich umiestnenie vám bezpečnú jazdu s najväčšou pravdepodobnosťou nezagarantuje.
Čiže, ak má mať minimálna sieť zmysel, musí byť nie len minimálna, ale aj efektívna, adekvátna, postačujúca, logická a dostupná. Predchádzajúca veta možno pre zodpovedných znie ako nočná mora, ale ubezpečujem ich, že také zlé to naozaj nie. Riešením je zdravý rozum vládnuci v zdravotných poisťovniach. Tie by mali prihliadať na to, aká časť špecialistov je v nemocniciach a prihliadať na to pri zazmluvňovaní minimálnej siete. Druhým krokom je samotná novelizácia právnych predpisov – či už zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti alebo úplne stačí nariadenie vlády č. 640/2008 o verejnej minimálnej sieti.
Ponúka sa nám ešte jedno riešenie. Pre niektoré poisťovne je však nočnou morou. Je pomerne jednoduché. Lekári špecialisti majú limity od zdravotných poisťovní. To znamená, že mesačne môžu urobiť len toľko odborných vyšetrení, koľko im poisťovňa dovolí. Reálne však väčšina špecialistov tento počet naplní ďaleko pred koncom mesiaca. Preto Vám lekár 17.-ho v mesiaci pokojne povie ,že „toto vyšetrenie síce potrebujete, ale Vaša poisťovňa mi ho už v tomto mesiaci nezaplatí“. Takže riešením je zrušenie týchto limitov, veď revízni lekári majú určite predstavu, koľko pacientov denne sa dá kvalitne ošetriť, ak by náhodou niekto fakturoval poisťovni, že vyšetril 200 pacientov za deň... Ak je lekár šikovný a chce robiť, prečo nemôže? Prečo si musí pacientov od polovice mesiaca objednávať až od prvého nasledujúceho mesiaca?
Keby sa už ministerstvo zdravotníctva rozhodlo novelizovať zákon o poskytovateľoch, môže jedným vrzom novelizovať aj ďalší – konkrétne svoju vlastnú novelu zákona 577/2004, tzv. Poplatkový zákon. Pretože, ak sa náhodou pacient po súhre šťastných náhod ku svojmu špecialistovi naozaj dostane, musí sa pred cestou do ordinácie zastaviť v bankomate.
Minimálna a fungujúca sieť špecialistov má teda slúžiť občanovi bezplatne. To si dokonca myslí už aj prezident...
Vráťme sa však k podstate našej témy. Aby sme to teda zhrnuli, pri zazmluvňovaní lekárov do minimálnej siete by mal v zdravotných poisťovniach niekto začať rozmýšľať. Áno, ak majú namiesto 10 povinných lekárov zazmluvnených 17, tak síce naplnili sieť na 170%, ale ak 7 z nich je v nemocniciach, ďaších 5 z nich je za poplatkovou stenou, tak obyčajnému pacientovi ostalo z pôvodných 17 lekárov presne 5. A ako sme si povedali už minule, zdravotná poisťovňa, ktorej povinne platíme zdravotné odvody, nezazmluvňuje lekárov logicky umiestnených po okresoch. Týchto 5 lekárov, ktorí jediní ostávajú ako záchrana pre pacienta, môže teda sídliť v tom istom meste, na tej istej ulici... A ak sa teda pacient k jednému z nich dostane, tak mu lekár v konečnom dôsledku povie, že na neho už nemá tento mesiac limit...
A teraz si povedzme, kto je v tomto príbehu chorý...
Predchádzajúca časť:
Ak sa Vám blog páči, podporte ho na vybrali.sme.sk.
