Sestričky si vybojovali zákon o platoch. Mnohým zrejme klesnú

Lekári si v roku 2011 vyštrajkovali tabuľkové platy. Ale čo ostatní zdravotníci?

Krátke zhrnutie: Vo februári 2012 schválil parlament zákon, ktorý upravoval minimálne platy sestier a pôrodných asistentiek. Od 1. apríla 2012 mali byť ich minimálne mzdy na úrovni 640 až 928 eur na základe odpracovaných rokov. To sa však nakoniec nestalo. Prečo?

Pretože:

2. marca 2012 - Generálna prokuratúra SR prijala podnet Slovenskej lekárskej komory, ktorým ju požiadala o podanie návrhu na Ústavný súd SR, ktorý ho mal vyhlásiť za protiústavný .

25. júna 2012 – Generálna prokuratúra SR podala návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie ústavnosti zákona o minimálnych platoch sestier a pôrodných asistentiek a zároveň požiadala o pozastavenie jeho účinnosti.

11. júla 2012 – Ústavný súd SR prijal návrh prvého námestníka generálneho prokurátora SR na posúdeniu ústavnosti zákona a zároveň vyhovel jeho žiadosti a pozastavil účinnosť zákona.

19. júna 2013 – Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí rozhodol, že zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek nie je v súlade s Ústavou SR.

Aký bol dôvod rozhodnutia Ústavného súdu SR?

Protiústavné nebolo zvyšovanie platov sestier a pôrodných asistentiek, ale to, že finančné zaťaženie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí by museli dané mzdy vyplácať by bolo príliš veľké. Navyše, v súlade s Ústavou SR by bolo len vtedy, keby bolo miernejšie (teda ako v prípade lekárov rozvrhnuté do viacerých fáz) a zároveň by bolo kompenzované trvalo navýšenými finančnými zdrojmi vstupujúcimi do systému.

Tri roky od pozastavenia účinnosti zákona sa ministerstvo zdravotníctva nemalo k riešeniu vzniknutého problému. Je preto celkom pochopiteľné, že zdravotníci sa pred voľbami rozhodli na vládu pritlačiť. Najmä keď si spomenuli, že nátlak kolegov lekárov v roku 2011 bol úspešný aj preto, že bolo práve pred voľbami.

2 roky (!) po verdikte Ústavného súdu SR, ktorý zákon o minimálnych platoch sestier a pôrodných asistentiek označil za protiústavný, rezort zdravotníctva s hrdosťou predstavil verejnosti výsledok svojej práce. V lete ukázal zákon, ktorý má zdravotníkom od 1. januára 2016 garantovať ich minimálne mzdy. Ak prejde parlamentom, od budúceho roka sa pri odmeňovaní zdravotníckych povolaní bude zohľadňovať len úroveň odbornej spôsobilosti, teda úroveň ich vzdelania. Má to však jeden zásadný problém, ktorému sa budem o chvíľu venovať.

Podľa navrhovaného zákona bude minimálna mzda (resp. základná zložka mzdy) zdravotníkov závisieť od ich úrovne vzdelania (3. úrovne odbornej spôsobilosti) a bude samostatne určená pre zdravotníka, ktorý je odborne spôsobilý na výkon

1. odborných pracovných činností (základná úroveň vzdelania)

2. certifikovaných pracovných činností (vzdelanie doplnené certifikačnou prípravou a ukončené získaním certifikátu)

3. špecializovaných pracovných činností (vzdelanie doplnené o špecializačné štúdium ukončené získaním diplomu o špecializácii)

Ako teda budú vyzerať ich minimálne platy zdravotníkov?

Pri pohľade na túto tabuľku sa možno mnohí spýtajú, prečo sa zdravotníci proti návrhu vlády búria. Dôvodom je skutočnosť, že pri takto navrhnutom modeli môže časť zdravotníkov od januára na svojej výplatnej páske vidieť omnoho menej ako dnes.

Ako je to možné? Dnes platy zdravotníkov odzrkadľujú nielen dosiahnuté vzdelanie, ale na výšku výplaty má vplyv aj aj počet odpracovaných rokov. Vo vládnom návrhu zákona však faktor vplyvu odpracovaných rokov na výšku príjmu absentuje.

Takto navrhovaná právna úprava môže pomôcť len absolventom. Minimálny garantovaný príjem môže aspoň časť z nich presvedčiť, aby si hľadali prácu na Slovensku a neodchádzali do zahraničia. Zdravotníkom s desiatkami rokov praxe však tento zákon môže skutočne výrazne znížiť príjem, pretože už nepočíta s navyšovaním platov podľa odpracovaných rokov.

Zákon spred troch rokov sľuboval sestrám s 33 rokmi praxe aspoň 928 eur mesačne. Teraz je navrhované minimum 695 eur. Sestrám sa tak môže znížiť základná mzda aj o viac než 200 eur.

Vláda argumentuje, že úprava miezd nad rámec zákona je na vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. A že zákon zamestnávateľom nebráni platiť svojim zamestnancom aj vyššie než minimálne mzdy. No to je doslova raj na zemi! Môžeme sa teda opýtať, prečo ani v iných odvetviach nie sú dnes po dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami 5, 10, či 20-tisícove platy?

Vzhľadom na finančnú podvýživu sektora, zlé hospodárenie, nedostatočné platby zo zdravotných poisťovní a rastúce zadlžovanie však nie je vylúčené, že mnohí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú nútení siahnuť k znižovaniu výdavkov. Až na zákonné minimum, a teda na aj zákonné mzdové minimum.

Ak chceme, aby bol zákon o platoch zdravotníkov spravodlivý a jeho uplatňovanie nespôsobovalo finančné problémy zamestnávateľom, musia byť splnené dve kritériá:

1. výška minimálnej mzdy zdravotníkov musí byť závislá od úrovne odbornosti a zároveň od počtu odpracovaných rokov

2. štát musí garantovať v rozpočte, aj výhľadovo, že na zvýšené mzdové nároky má alokované finančné prostriedky.

V opačnom prípade reálne hrozí, že zákon skončí na Ústavnom súde, s rovnakým verdiktom ako v roku 2013. Ale to bude až po voľbách, takže ministra a jeho kolegov vo vláde to zdá sa až tak veľmi netrápi.

Ak sa Vám blog páči, podporte ho na vybrali.sme.sk.