Osobne som nemal v pláne študovať staviteľstvo, nikto v rodine sa ňou nezaoberal v pravom zmysle slova a teda nebolo žiadneho idolu za ktorým by som šiel... Takže moja cesta k nej bola nápadne podobná ceste slepého kuraťa k zrnu. Bol som vychovaný viac-menej v umeleckom duchu... ľudová škola umenia na základnej bolo to, od čoho som sa chcel odraziť vpred...ale nebudem vás tým zaťažovať.Proste nič nevyšlo ako chcelo alebo aj naopak a rozhodlo sa, že keďže stavať sa stále bude, chlapec vyštuduje stavbárinu...Neskôr som si cestu upravil a na vysokej som si vybral architektúru. Dobrá voľba, aj keď sme sa stávali často terčom výsmechu spolužiakov statikov a podobných „hodnotnejších“. Veľakrát ma to tak hnevalo, že som mal tyky spraviť aj statiku, aby som niekomu dal sánku dole...Akoby človek, ktorý viac vníma zmysly a krásu stavby bol menej cenný. Opak je pravdou.
Každý zo stupňov návrhu stavby je dôležitý, o jej realizácii ani nehovoriac...Architekt, statik, zariadenia budov, požiarnik, či robotník, majster...všetci sú dôležitý a veľmi... preto mi pripadá smutné, keď sa hocikto považuje za odborníka na všetko, podobne ako jeden náš prezident...
Je totiž u nás takým zvykom, že každý Slovák je murár... vraj nepotrebujú študovať to čo my, aby si vedeli postaviť dom. No, v tomto ohľade je to nevďačná robota, keďže si každý myslí, že ju zvládne. A tak je to aj s ohodnotením. Povedzte niekomu, že mu urobíte projekt na dom napr. za 40 tisíc korún ...väčšina sa ozve, že preboha, prečo tak veľa... ani netušia ako sme pod cenou.Vidia len hmotu bez súvislostí. Len tehlu na tehle, len vyliaty betón.
Tí ktorí poznajú problematiku vedia o čom hovorím. Na záver tohto prológu k danej téme, chcem len vyjadriť poľutovanie nad znížením kvality stavieb pri takom prudkom raste. Mnohí si berú na seba viac ako zvládnu, síce zvýšia obrat – ale za akú cenu.
Čudujme sa potom tomu, že ľudia chcú často radšej starší byt, kde by sa nemuseli báť ako pri novostavbách, že sa postupne ukáže čoraz väčší počet nedostatkov...
Česť výnimkám!
