Bratislavská katolícka kaviareň sa ocitá pod progresívnou paľbou. Dopustila sa hriechu najväčšieho: nedostatočne kritizuje tých, ktorí tu údajne môžu za kultúrno-etické spory, vyslovujú svoj odlišný názor, dokonca zaň politicky bojujú. Proste nekritizuje iniciátorov referenda za rodinu, pro-life aktivistov, ľudí, ktorí odmietajú „zlo z Istanbulu“. To všetko a ešte veľa iného sa môžeme dozvedieť z článku Samuela Jezného.
Pravda, pán Jezný vidí referendum za rodinu ako „referendum proti gejom“, za odmietaním genderovej ideológie obsiahnutej v Istanbulskom dohovore „konšpiračné teórie a lži“ „zla z Konštantínopolu“. Čerešničkou je konštatovanie, že cirkev smeruje k autentickej hnedej, čo údajne dokazujú plamenné slová Mariána Kuffu o liberálnom zle a jeho vyhnaní zo Slovenska.
Len mimochodom, Konštantínopol bol dobitý v roku 1453 a odvtedy je to Istanbul. Volajme aspoň mestá ich menami. Možno na tom by sme sa mohli zhodnúť.
Článok pána Jezného sa hmýri tvrdeniami, za ktorými sa neobjavujú argumenty a ak tam nejaké sú, tak v kvalite zdôvodnenia hnednutia cirkvi o pár riadkov vyššie. Vlastnou podstatou článku je lynč iných názorov na Istanbulský dohovor, interupcie, manželstvá homosexuálov a pod. ako má pán Jezný.
Na takýto článok plný nenávisti a nepodložených tvrdení je ťažké reagovať. Ale ak ostaneme ticho, pravda ostane skrytá a zvíťazí lož. Skúsme reagovať aspoň na pár tvrdení pána Jezného.
Základom celého článku je démonizovanie Mariána Kuffu. Toho Kuffu, ktorého ešte pred pár rokmi všetci „vynášali do neba“ za jeho prácu s bezdomovcami, alkoholikmi, Rómami. Každá agresívna politika, ktorá chce zmeniť zavedený poriadok potrebuje vyrobiť nepriateľa a démonizovať ho. Na to je Marián Kuffa vhodný cieľ. Po rokoch strávených s ľuďmi z okraja spoločnosti hovorí bez servítok, priamo to, čo si myslí. Žiadne zaobaľovanie a vytáčanie sa. To, čo bolo pred pár rokmi velebené je dnes dôkazom jeho sedliackosti, nevzdelanosti, hrubosti, zaostalosti a tmárstva. Iste, takto sa intelektuál v kaviarni nevyjaruje. No nie všetci môžu byť intelektuáli. Aj tí biedni potrebujú pomoc.
Nadstavbou démonizovania Mariána Kuffu a aj iných postáv katolíckeho aktivizmu je ukázanie prstom na tých, ktorí toto „zlo“ vytvorili svojím „obhajovaním“ ich činnosti. Prst pána Jezného smeruje na tzv. „katolícku kaviareň“. Ľudí ako Jaroslav Daniška, Jozef Majchrák z portálu postoj.sk či Ivi Mrvovej z aktuality.sk. Oni sú však iba symbolickými obžalovanými. Na lavici obžalovaných sedí celá katolícka kaviareň. Dokonca aj kritika Danišku, Majchráka či Mrvovej na adresu Kuffu je pranierovaná, lebo podľa pána Jezného prišla neskoro či bola nedostatočná.
Podľa pána Jezného ešte aj uverejnenie prieskumu, z ktorého vyplýva, že medzi voličmi Mariána Kotlebu či Štefana Harabina je iba minimum hlboko veriacich, je iba obranou zla a vyviňovaním sa zo zrejme hlavného hriechu: obhajovania konzervatívnych kresťanských názorov vo verejnom priestore.
Na záver nás pán Jezný nenecháva na pochybách. Nejde ani tak o Mariána Kuffu, ide o to, či konzervatívni kresťania môžu ešte prejaviť svoje názory vo verejnom preistore bez napádania a zosmiešňovania. Vo svete pána Jezného zrejme už nie. Ten sa zmenil na boj čiernej a bielej.
Kto teda „vyrobil“ Kuffov, Chromíka či ostatných „jazdcov apokalypsy“? Nebola to skôr agresívna politika zmien, ktorá v mene „konania dobra“ sa snaží zmeniť to ako vnímame rodinu, ženskosť, mužskosť a pod.? Pretláča do našej spoločnosti väčšinou bez objednávky a diskusie rôzne novoty? Však takéto „neparticipatívne“ konanie je príčinou frustrácie ľudí, ktorí sa obracajú k elitám či médiám chrbtom. Kuffa či Chromík sú dôsledkom tohto konania. Alergickou reakciou spoločnosti na tlak, aby sa zmenila bez jasného vysvetlenia prečo. Toto nemá nič spoločné s liberálnou demokraciou, transparentnosťou či toleranciou.
Otázka je, kde pán Jezný v týchto aktivitách stojí. Mne sa zdá, že si vybralstranu rozdelenia a predstieranej tolerancie. S takýmto prístupom sa Slovensko rúti k stavu rozdelenia, nedôvery a nenávisti na spôsob Ukrajiny...
