Nebol som sklamaný. Hneď druhý deň sa rozvinula diskusia o národnom charaktere Rusov a Ukrajincov. Podľa našej profesorky, ktorá, ako hovorila, celý život učí ruský jazyk a literatúru a propaguje ich kultúru v mnohých krajinách sveta vystihuje Rusov vtip: Kdesi na svete existoval most, o ktorom platilo, že kto naň vstúpi, spácha samovraždu. Prvý naň vstúpil Američan a hovorí si: „Čo mám robiť? Stratil som prácu, dom mi zobrala banka, prečo mám ďalej žiť?“ A skočí z mosta. Druhý je Francúz, ktorý si na moste vzdychne: „Ako môžem žiť bez lásky? Manželka sa dozvedela o milenke, milenka o manželke a obidve ma opustili.“ Bez lásky sa veru nedá žiť a skočí. Tretí príde na most Rus. Pokojne po ňom prejde a až na jeho konci číta malú tabuľku: Nepribližujte sa k okrajom mostu, môžu sa prepadnúť. Rus si hovorí: „Vyskúšam, konečne nejaké vzrušenie.“ Rus to vyskúša, okraj mosta sa pod ním prepadne a on zmizne v hlbine. Naša profesorka hovorila, že to je jedna z charakteristických čŕt Rusa: impulzívnosť a neracionálnosť.
Nepoznám Rusov dosť dobre, aby som si dovolil to posúdiť, ale zaujalo ma profesorkine vymedzenie, že Ukrajinci sú iní.
O necelú hodinu neskôr nás evakuovali z budovy v centre Kyjeva, nevedeli sme čo sa deje. Len útržkovite som zachytil, že asi o tristo metrov ďalej sa pri vládnej štvrti bojuje. Sledujem ich politickú krízu od začiatku. Celková frustrácia ukrajinskej spoločnosti sa výraznejšie prejavila po nepodpísaní asociačnej zmluvy s EÚ a vláda na to odpovedala silou. Rozohnať demonštrácie sa ale nepodarilo. V ďalšej fáze hrala vláda mŕtveho chrobáka. Svoje mlčanie prerušila v okamihu, keď na demonštrácie chodilo už len minimum ľudí. Jediné čo vyprovokovala boli násilné strety, radikalizácia niektorých demonštrantov a medzinárodnú pozornosť. Po niekoľkých dňoch čiastočne ustúpila, predstierala rokovania, ale všetko viac-menej uviazlo na mŕtvom bode. Dnes došlo opäť k potýčkam. Celá situácia je dosť nejasná, ale zdá sa, že vláda chce využiť nepokoje vyvolané pár horúcimi hlavami na rozohnanie demonštrácii zrejme v nádeji, že demonštrácie sú hlavným problémom a keď nebude „majdan“, ľudia opäť začnú dôverovať vláde. Akosi mi to celé pripomína toho Rusa na moste, ktorý mal šancu balansovať na jeho okraji a tak to skúsil a bol to jeho posledný pokus.
Sú teda samotní Ukrajinci impulzívni a neracionálni? Neviem, ale viacerí ich predstavitelia sa tu tak rozhodne správajú.
