Čo vedie pravicových politikov k potrebe vracania sa k vytvoreniu veľkej strany na pravej strane politického spektra? Taká strana tu za ostatných viac ako dvadsať rokov nebola a teda nemá tradíciu. Tradíciu má skôr jej opak – konglomerát viac-menej malých strán reprezentujúci rôzne prúdy a záujmy v pravicovej politike.
Napriek tomu sa tento sen stále vracia. Niekedy si myslím, že v prípade tohto sna ide o niečo, čo človek nezažil a teda si to idealizuje a túži po tom. Veľkú pravicovú stranu nikto na Slovensku nevidel, nevie o nej nič, či už o jej problémoch alebo výhodách. Vie sa iba to, že bude veľká a veľkosť sa spája so silou.
Taktiež, keď sa naši pravicoví politici pozrú na SMER-SD, tak isto cítia závisť, že oni sú uprostred rozpadajúcej sa „drevárničky“ a oproti nim stojí efektívne fungujúca stranícka mašinéria, ktorá, ako sa dnes zdá, tu bude ešte dlho.
Odpovedí na otázku prečo sa sen o veľkej pravicovej stane vracia je zaiste mnoho. Je však takáto strana na Slovensku v súčasnosti potrebná a reálna?
Pravicové spektrum je dnes na Slovensku atomizované na stany, ktoré čelia mnohým problémom: odlev voličov, absencia vodcov, neexistencia programu, ktorý by voličov oslovoval, neefektívnosť straníckych štruktúr, neschopnosť pravicového spektra sa dohodnúť alebo aspoň dohodu presvedčivo predstierať a pod.
Toto je obrázok slovenskej pravice v roku 2012, ktorá, dá sa povedať, dominovala slovenskej politike od roku 1998. Pravice, ktorá dosiahla mnohé úspechy, ale nakoniec sa prepadla do súčasnej „mizérie“. A tá mizéria je iba podčiarknutá jej roztrieštenosťou, lebo cez vzájomné mediálne súboje pravicových politikov každý vidí až kam slovenská pravica klesla a stále klesá.
Keď nad tým tak premýšľam, tak možno dnes, viac ako kedykoľvek predtým, je idea veľkej pravicovej strany aktuálna. Otázka je, kde by mala vzniknúť, kto by ju mal viesť a aký program by mala zastávať, aby mohla byť raz skutočne veľká a preklenúť problémy súčasnej straníckej pravice.
Na tieto otázky odpoveď nemám. Viem snáď iba to, ako to fungovať nebude.
Veľká pravicová strana nemôže vzniknúť ani z jednej zo súčasných parlamentných pravicových strán. To by museli mať potenciál a chuť na zmenu a to ja v žiadnej z nich dnes nevidím.
Takúto stranu nemôže založiť niekto, koho dnes nikto nepozná a teda vo verejnom živote už musí byť prítomný a mať svoj kredit. Projekt postavený na neznámych, hoc aj kvalitných ľuďoch, by s najväčšou pravdepodobnosťou dopadol neúspešne. To sme videli v uplynulých mesiacoch aj na hnutí, ktoré kampaňovalo s veľkými peniazmi a nič nezískalo.
Program takejto strany by nemal byť programom zo západných intelektuálnych salónov. Také debaty sú síce niekedy príjemné, ale na Slovensku v porovnaní s frekvenciou krčmových debát výrazne menšinové. Ak si pravicová strana neuvedomí to, že na Slovensku sa obracia k väčšinovo vidieckemu voličovi (tak ako si to uvedomil SMER-SD a upustil od výstrelkov, ktoré sú módne na západe ako napr.: registrované partnerstvá), tak nebude úspešná. To neznamená rezignovať na hodnoty a pravdu. Iba to znamená, že hodnoty sa budú pretvárať do politík, ktoré budú aj verejne obhájiteľné a budú smerovať k reálnym potenciálnym voličom strany a nie k vysnívaným voličom, ktorí, ak sa bude strana dlho snažiť, tak sa na Slovensku raz narodia.
Keď sa vrátim k pôvodnej otázke: Áno, na Slovensku je teraz priestor pre veľkú pravicovú stranu. Takýto projekt však môže uspieť iba ak bude dobre premyslený a pripravený. Je iba na konkrétnych ľuďoch, čo urobia s touto príležitosťou.
