Nechcem diskutovať o tom, či je homosexualita choroba alebo nie. Každý, kto chce si môže vygoogliť množstvo štúdií na internete. Tie budú vedecky obhajovať jedno aj druhé a tak neostáva nič iné iba viera, že jedna zo strán má pravdu. Jednoducho, každý môže uveriť tej svoje pravde.
Ako sa ale postaviť k návrhu LGBT skupín osobitne trestne postihovať prejavy, ktoré urážajú gayov, lesby, transsexuálov a ostatných člnov tejto skupiny?
Je rozhodne dôležité uznať dôležitosť boja proti rasizmu a xenofóbii (kam patrí aj homofóbia, heterofóbia, kresťanofóbia a iné dnes tak často skloňované a na počkanie vymýšľané fóbie) a podporiť snahu o realizáciu takých opatrení, ktoré budú namierené proti týmto javom. Zároveň sa však domnievam, že návrh trestno-právne postihovať osobitne prejavy jednej z fóbií je v rozpore s medzinárodným právom a ľudskými právami.
Rád by som zdôraznil, že síce niektoré formy slobody prejavu môžu napomáhať xenofóbii, sloboda prejavu je ale kľúčovou hodnotou pre rozvoj tolerantnej spoločnosti. Domnievam sa, že toto je poučenie z európskych dejín a mali by sme ho rešpektovať, pokiaľ si omyly dejín a ich dôsledky nechceme zopakovať.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (u nás vyhlásený pod číslom 120/1976 Zb.) v článku 20 ods. 2 stanovuje niektoré obmedzenia slobody prejavu: „Akákoľvek národná, rasová alebo náboženská nenávisť, ktorá predstavuje podnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, musí byť zakázaná zákonom.“ Nenávistné prejavy, o ktorých postih sa LGBT skupiny snažia, nepatria do tejto definície. Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) garancie slobody prejavu sa vzťahujú aj na prejavy, ktoré majú šokujúci, urážlivý alebo znepokojujúci charakter (rozhodnutie ESĽP v prípade Handyside v. UK, 1976).
Ustanovenia paktu u nás konkretizuje Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov). V §§421 a nasl. (§421 ods. 1 „Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb, ktorá násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“) Za zmienku stojí aj § 424 ods. 1, ktorý stanovuje, že ten kto
a) sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorému národu, národnosti, rase alebo etnickej skupine alebo pre ich farbu pleti, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto takéto obmedzenie vykonal, alebo
b) podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Náš Trestný zákon teda plne napĺňa medzinárodne uznané ľudsko-právne dohody, osobitne postihuje prejavy, ktoré na základe medzinárodno-právnych dokumentov, sú vyňaté z práva na slobodu prejavu. Zároveň považuje demokraciu a slobodu prejavu (ktorej potláčanie je u nás v živej pamäti) za také hodnoty, ktoré je nutné brániť a umelo nerozširuje obmedzenia slobody prejavu na ďalšie otázky a skupiny, ktoré sa (možno) oprávnene cítia odstrkované či urážané.
Postihovanie nenávistných prejavov voči homosexuálom (širšie LGBT ľuďom) v praxi obmedzuje viac slobody prejavu ako je ospravedlniteľné. Presne legálne definovať, čo by takýmto nenávistným prejavom bolo je veľmi problematické. Spoločenské skutočnosti ako je napr. homosexualita sú komplexné fenomény a kto dokáže presne stanoviť, čo už by malo byť trestné a čo je vo verejnej diskusii prípustné? Pri takejto legislatíve by najviac trpela sloboda, tolerancia a demokracia v našej krajine, teda hodnoty, ktoré sú vyššie ako ochrana jednej zo skupín, ktorej sa nepáčia názory iných.
