
Pocit je to čudesne nádherný,
keď krídla mám ako vták vznešený.
Všetko je tak strašne malé,
čo ak sa nám niečo stane?
Tati prosím nastav dlane,
nech to s nami nespadne.
Podomnou biele oblaky,
hľadím iba do diaľky.
Húf ľudí sa stráca v diali,
akí sme my strašne malí.
A predsa nás Boh ľúbi,
no my na lásku sme skúpi.
Hútať nad tým mato núti.
Prečo nám svet hlavu múti?
Zlo opantáva zmysly ľuďom,
riadime sa iba pudom.
Aké nádherné je dielo tvojich rúk,
Tvoj Syn v ňom prežil množstvo múk.
Z lásky k nám sa obetoval,
život večný nám daroval.
Kúsok seba do srdca nám dal.
Preto máme túžbu ľúbiť,
a druhému vernosť sľúbiť.