
Ako veľmi teraz potrebujem
uzrieť v diali Tvoju tvár.
Pocítiť, že nikdy niesom sám.
Že mám anjela čo stráži ma,
a tak veľmi ľúbi ma.
Ako zúfalo sa pokúšam
vytrhnúť sa svetu fám.
V tieni hľadám svetlo z neba,
bolo mi to vážne treba?
Z blata vyliezam
a do kaluže padám.
Bojím sa samej seba
na špagát prosím priviažte ma!!!
Srdce svoje rvem si z hrude,
na kľúčik zamknem ho nech neujde.
Lietať by len chcelo,
lásku hľadať vrelo.
Rany hlboké prúd krvy sa valí,
a mna to tak strašne bolí, bolí, bolí.
Dosť bolo! Aj búrka raz musí ustať,
lúč slnka znovu srdce zohriať.
Po nej zväčša vyjde dúha,
úsmev, dar pre Teba, na tvári mi vystrúha.