
Trpkosť bolesti strach a smútok,
plač cez smiech,
a smiech cez plač.
Zo sľz prehlboký potok.
Srdce búši, až do uší
počuť je jeho tlkot...
Trasúce ruky utierajú pot z čela.
Úpenlivé prosby počas neprespatých nocí.
To vážne chcem tak veľa?
Zdá sa že už mi niet pomoci.
Opak je však pravdou,
anjelici vždy verne stoja za mnou.
Občas stíchnu,
ale nenechajú ma v štychu.
Potrápia ma poriadne,
no nakoniec všetko dobre dopadne.
Podržia ma ak je treba,
neprosím však iba za seba.
Je to ozaj krásne!
Keď láska núti písať básne.
Z priateľstva sa láska stáva,
až sa z toho krúti hlava.