Aj potkany vedia variť( Ratatouille, 2007)

Prečo konečne? Na animáku sa podieľal aj Jan Pinkava, syn českých emigrantov, ktorý už v za svoj krátky film Geriho hra dostal pred rokmi Oscara. Rovnako krátky film, vtipný Lifted ( Unesený) z minulého roka je predskokanom pre samotný celovečerný film. Aj tento bol nominovaný na Oscara.Ratatouille je opäť dôkazom, kam sa posúva technika animácie štúdia Pixar, ktoré stále vystupuje pod hlavičkou Disneyho. Štúdio si najíma nielen špičku z technickej oblasti, ale aj správnych ľudí na postoch scenáristov. Práve scenár je najväčšou devízou tohto filmu. Príbeh je komplikovanejší, ale logický. Potkan Rémy, ktorý je jedným z dvoch hlavných postáv, náhle objaví v sebe schopnosť rozlíšiť kvalitné a čerstvé potraviny od tých, ktorými sa potkany obyčajne živia. Jeho záľubou je aj sledovanie kulinárskej šou parížskeho kuchára Gusteaua. Odhalenie Rémyho tajného sledovania a náhle úmrtie Gusteaua dostane Rémyho do centra Paríža práve do bývalej Gusteau reštaurácie, ktorá v rovnakom čase príjme na miesto upratovača odpadkov aj mladého Linguiniho. Nešikovný Linguini príde zhodou okolností do kontaktu s Rémym, ktorý ho podučí kuchárskemu umeniu. S jeho pomocou sa z neho stane obľúbený kuchár s novými nápadmi a neskôr sa z neho stane aj neočakávaný dedič Gusteauovej reštaurácie. Lenže jeho„ šikovnosť“ bude ešte podrobená niekoľkým skúškam.Animovaná snímka má presne vystavanú štruktúru a aj napriek komplikovanosti, príbeh plynie svižne, v niektorých pasážach aj jemne komicky a hlavne zábavne. Tok deja nerušia žiadne vedľajšie podpríbehy.Rémyho cesta za vysnívanou pozíciou kuchára je občas tŕnistá( potkany nie sú zrovna obľúbené zvieratká), ale nakoniec predsa len zvíťazí jeho vôľa a trpezlivosť. Linguini sa takisto poučí zo svojich chýb, dostane sa aj napriek neprajníkom( šéfkuchár Skinner) k svojmu dedičstvu a dokáže, že je tým pravým, ktorý ide v šľapajach svojho uznávaného otca.Celý príbeh je opäť ďaľším originálnym príspevkom Pixaru do animovanej filmovej tvorby. Celý tím animátorov firmy zúročuje v celovečerných snímkach svoje úspešné pokusy z krátkych filmov, ktoré zbierajú nominácie na Oscarov pravidelne každý rok. Ratatouille je dôkazom, že technická stránka je mimoriadne silná a zlepšuje sa každým uvedeným filmom. Tá neprevažuje nad obsahom, o čom svedčí naozaj slušný príbeh s chytľavým hudobným doprovodom. Ten bol výsostne vytvorený tak, aby evokoval reálie Francúzska a Paríža ako takého. Hudba posúva a dynamizuje celé rozprávanie. Pristihnete sa pri tom, že film musí byť vyslovenou doménou francúzskych tvorcov ( naposledy veľmi zaujímavý Triplets of Bellville). Avšak nie je. Američania im však vzdali zaslúžený hold. Eiffelova veža, ulice mesta, Víťazný oblúk s Elyzejskými poliami a dokonca aj Chrám matky božej z pohľadu zo Seiny dotvárajú kulisu príbehu. Sú dokonca jeho väčšou súčasťou ako napr. v Edith Piaf. Potkan Rémy vás od prvého momentu strne svojou „ľudskosťou“, i keď s ľuďmi nekomunikuje slovne. Počas filmu nadobudnete dojem, že potkany nie sú tvory, ktorých treba zabíjať a mať k nim odpor. Ratatouille vás donúti mať ich rád, pretože radi varia, jedia a aj pomáhajú. Obľúbite si ich. Tak isto ako Nema, o ktorom ste nemali pred jeho príbehom ani potuchy.