Edith a Vrabec v hrsti( La môme, 2007)

Jej detstvo bolo detstvom polosiroty, ktorú nakoniec predsa len vychovával otec. Ešte predtým ju vychovávala jej stará matka vo vlastnom bordeli. Podmienky, v ktorých žila jej zdravotný stav narušili už v detstve a prekonala ťažký zápal spojiviek. Nakoniec sa z toho dostala, k čomu jej výdatne pomáhala aj viera. Tú neopustila do svojich posledných dní. Otcovo eskamotérstvo nebolo príliš prácou, ktorá by ich oboch uživila, ale bol to prekvapujúco hlas malej Edith. Uvedomil si to veľmi rýchlo ako otec, tak aj ona sama. Spievala od svojich 9 rokov. Svojim spevom lákala okoloidúcich a zarábala si tak na stravu a živobytie. Vedela, že ju otec ľúbi a stačilo jej k tomu naozaj veľmi málo( porcelánová čínska bábika).Film sa sústreďuje vyslovene len na život a osud Edith Piaf. Reálie Paríža sú len v troch mini scénach pohľadov z časti Montmartru. Tam, kde prežila polovicu svojho života. Film je dvojžánrový, t.j. hudobný a životopisný, podobne ako v prípadoch o Rayovi Charlesovi( Ray) alebo o Johnnym Cashovi( Walk the line)z posledných rokov. Jej piesne neprestávajú znieť pozadím celej snímky a hlavným motívom je Hymne a l’amour( posledným remakom je verzia Josha Grobana, album Closer). Hymna lásky je symbolom hľadania lásky Edith Piaf počas celého jej života. Od lásky k svojmu otcovi, k svojmu milencovi a lásky obecenstva, ktoré ju milovalo. Sú viaceré momenty v živote Edith Piaf, ktoré boli pre ňu samu medzníkmi. Prvým bolo práve spev, ktorý prekvapil ju samu, osudová láska s ženatým boxerom Marcelom Cerdanom a piesne, ktoré nielen sama skladala, ale aj dostávala. Piaf mala aj veľa šťastia v tom, že ju práve v uliciach objavil „ otec“ Lepleé( príjemný Gérard Depardieu), ktorý v nej spoznal obrovský talent. Jej javiskom už nebola ulica, ale parížske bary a scény.Stačilo jej málo, aby zistila, ktorá pieseň je tou, ktorá odráža predovšetkým jej pocity a nálady. Bolo to aj krátke náhodné stretnutie s Marléne Dietrich( jeden z vrcholov filmu), pre ktorú bola síce konkurentkou, ale nie natoľko, aby zatienila hereckú auru, na ktorej Dietrich tak urputne pracovala. Bolo to práve pocit, že jej hudba oslovuje nielen široké masy.Francúzsky film poskytol skvelú cameo príležitosť pre Gérarda Depardieu v úlohe mentora Lepleého, ktorý spoznal talent Edith a priviedol ju do parížskej smotánky. Bol pre ňu prvou láskou, platonickou, ale natoľko silnou, aby jej svojou náhlou smrťou zlomil srdce. Bol tým, čím nebol jej otec a tým, ktorý z nej spravil Vrabca( fr. Piaf). Vedel odhadnúť presne podľa jej výzoru a prezentácie, ako bude pôsobiť na obecenstvo. V epizódnych úlohách spoznáte českých hercov Vladimíra Javorského ( tel. Seriál Chlapci a chlapi) a prekvapujúco v úlohe lekára sa mihne aj Marek Vašut.Marion Cotillard je Edith Piaf. Jej výzor, jej mimika, jej chôdza a spôsoby vyjadrovania sú presne tým, čím bola Edith Piaf. Malým vrabcom, ktorý ohúril svet. Bola osobou, ktorá trpela od malička. V jej očiach sa odohrávalo všetko, čo cítila. Jej ústa vraveli, to čo cítila. Naučila sa hudbou a spevom predať svoje pocity poslucháčom. Obecenstvo vedelo, že aj pri jej zdravotných ťažkostiach sa oplatí na ňu čakať. Jej najslávnejšia pieseň Non, je ne regrette rien( Nie, nič neľutujem) odráža celý jej život. Napriek tomu, že k niektorým veciam sa dostala doslova ako „ slepé kura k zrnu“, vedela si ich patrične užiť a vychutnať. Nielen divoké pitky a večierky, ale aj lásku, ktorú našla a využila naplno. Jej viera bola tým, čo ju hnalo dopredu a Marcel Cerdan tým, pre ktorého sa to oplatilo. Najlepšie to vystihol boxerský zápas, na ktorom podporovala Cerdana a ktorý nakoniec aj vyhral. Aj keď spočiatku prehrával, nakoniec svojho soka porazil. Tak ako bol Cerdan tragickou láskou jej života, aj Piaf bola jeho láskou. Režisér Olivier Dahan vytvoril obraz Edith Piaf tak, ako keby zachytil priamo jej život. Trocha chaoticky, ale živo. Napriek tomu, že je film hraný v istých momentoch máte dojem, že sledujete priamy prenos z jej života. Života, ktorý nebol spočiatku ukážkový a idylický, ale vedel z neho vyžmýkať to najlepšie. To, čomu dnes vďačíme za označenie francúzsky šansón. Tej, ktorá je jeho ukážkovou reprezentantkou. Edith Piaf.