FF Bratislava 2007, denník II.

Film bol najdlhším, ktorý som doteraz na festivale videl. Príbeh si vyžadoval dva a pol hodinovú minutáž, pretože chcel vysvetliť pohnútky Boba Forda na zavraždenie Jesseho Jamesa. Legenda o ňom je americkou národnou históriou a látka o ňom bola sfilmovaná viackrát. V prípade, že by film bol natočený postmodernisticky, mohla by byť ústrednou melódiou aj gitarová vybrnkávačka od Cher „ Práve ako Jesse James“. Film sa venoval obdobiu, kedy Jesse James dovŕšil 34 rokov, čo bolo začiatkom 80. rokov 19. storočia. Dobovú atmosféru dopĺňali zelené a sépiové filtre kameramana Rogera Deakinsa. Dlhé zábery americkej krajiny, strohé obydlia bielych obyvateľov navodili presný obraz doby, v ktorej sa odohrávali zápasy o prežitie aj spôsobom nie práve prijateľným. Úlohu Jesseho Jamesa si pre seba ako producent filmu vybral Brad Pitt. Aj napriek presnému popisu jeho výzoru a postavy v úvode filmu(„ časté zápaly očí spôsobili, že žmurkal častejšie ako ktokoľvek iný“), som si všimol, že práve Brad Pitt bol tým, kto nežmurkal vôbec. O jeho zmrzačený prostredník na ľavej ruke sa postarali experti na vizuálne efekty( podobne neviditeľne ako vo Forrestovi Gumpovi). Jeho postave chýbala akákoľvek charizma, pretože počet jeho dialógov bol menší ako kohokoľvek z vedľajších postáv. Jeho osoba bola a je historický mýtus a podobne sa aj vo filme správa. Je zreteľné, že JJ je v stálom strehu nielen pred vonkajšími nepriateľmi, ale aj zvnútra. Jeho konanie je jednoznačné a najmenšia zrada sa trestá guľkou. Napriek faktu, že stále vidíte pred sebou osobu Brada Pitta ako JJ, je jeho výkon uveriteľnejší ako napríklad Tom Cruise v čomkoľvek. Oveľa zaujímavejšie sú vedľajšie úlohy. Rozmer postavy Boba Forda však patrí k hlavným postavám. Ten je presvedčivým protivníkom JJ. Casey Affleck( brat Bena Affleka a podobná mimika úst) úlohe Boba Forda dodal široký záber, od začiatočného obdivu, ktorý je práve často zosmiešňovaný, až po moment, kedy musí svoj idol zabiť. Práve nepochopenie jeho celoživotného záujmu o Jesseho, práve z jeho strany, je spúšťačom konania vyúsťujúceho do vražedného výsledku. Sam Rockwell ako Jamesovi oddaný Charlie Ford je však najväčším prekvapením filmu. Stačí jediný jeho pohľad očí, otočenie hlavy, smiech alebo vyjadrenie strachu k tomu, aby ste vedeli, čo sa v skutočnosti deje. Nepotrebuje žiadne verbálne pomôcky a vytušíte náladu, ktorá panuje v tej ktorej scéne. Má naozaj málo priestoru, ktorý však dokonale využíva. Podobne zapamätania hodný bol aj na malej ploche ako väzeň v Zelenej míli. Americká mainstream produkcia opäť ponúkla zaujímavý a netradične poňatý titul, ktorý je jedným z mála pozitívnych momentov tohto roka. Je aj dôstojným titulom v ponuke tohtoročného filmového festivalu.Hallam Foe je príjemným odhalením kvalít herca Jamieho Bella. Áno, je to baleťák Billy Elliot, z ktorého vyrastá pán herec. Hereckými schopnosťami dokáže, dovolím si tvrdiť, už teraz vo svojich 21 rokoch konkurovať oveľa skúsenejším a starším hercom. Prekvapuje aj svojou skvelou, zrozumiteľnou a vycibrenou, spisovnou angličtinou s výbornou artikuláciou. Je použiteľný do akéhokoľvek anglicky hovoreného filmu a to, že je Angličan je na prvé počutie nerozoznateľné. K tomu mu pomohol aj skvelý scenár, z ktorého vyťažil maximum a predvádza sa nám ako teenager, ktorý tesne pred svojou osemnástkou správne pochybuje o smrti svojej matky, nenávidí svoju macochu( starnúca Claire Forlani, známa zo Zoznámte sa, Joe Black), neskôr trucovito odchádza do Londýna, kde náhodne stretáva Kate, ktorá sa nápadne podobá na jeho matku. Začne ju sledovať, zamestná sa v hoteli, kde ona pracuje a nakoniec sa z nich stane pár. Problémy, ktoré popri tom vznikajú, sú prirodzené. Do každého sa Hallam dostáva svojou neskúsenosťou. Vie však, kde je jeho cieľ a čo chce. Sklamania, ktoré si tým privodí ventiluje v závere takmer vraždou svojej macochy. Takmer ju utopí. Nakoniec ju však zachráni a dozvedá sa tak aj o pravej príčine samovraždy svojej skutočnej matky.Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe pre Jamieho Bella!Argentínsky režisér Luis Puenzo získal za svoj Oficiálny príbeh v roku 1985 Oscara. Jeho dcéra Lucía Puenzo sa o tú istú cenu uchádza za tento rok filmom XXY a jej film je súčasťou aj bratislavského FF. Film rieši problematiku dospievania Alex, mladého pätnásťročného dievčaťa. Tá žije na kľudnejšom tichomorskom pobreží so svojimi rodičmi, kam sa presťahovali z Buenos Aires. K nim prichádza na návštevu manželský pár so synom Alvarom. Ten je vekom blízky Alex a netrvá dlho, kým sa obaja stretnú aj intímne. V tomto momente( znásilnenie Alvara Alex) sa divák dozvedá o jej sexuálnej identite, ktorá naplno vypláva na povrch v druhej polovici filmu. Tá je nakoniec hybnou silou celého príbehu. Podstatou príbehu je aj to, ako okolie vníma Alex a akú možnosť jej ponúkajú samotní rodičia. Tí to vedia o nej od samotného narodenia, ale už vtedy jej dávali pre budúcnosť možnosť voľby. Prostredie, v ktorom Alex žije a s kým sa stretáva, akceptuje túto fyziologickú úchylku. Potvrdzuje to dlhá scéna v sprche so svojou kamarátkou a aj s Alvarom, ktorý jej vynútený sex nakoniec akceptoval. Priznanie, že sa mu to páčilo je vrcholom filmu z pohľadu coming outu Alvara, bez toho, aby tam zaznelo slovo gay, buzerant, alebo homosexuál. Film veľmi citlivo zachytáva obdobie, kedy každý z nás objavuje svoju pravú sexualitu. Veľký priestor v príbehu dostal aj otec Alex, ktorý prežíva toto obdobie ešte intenzívnejšie ako jeho manželka. Informuje sa, pátra a zisťuje, že najlepším riešením pre Alex je jej/jeho vlastné rozhodnutie.