FF Bratislava 2007, denník III.

Britský film Nádherná vec z roku 1996 bol v pôvodnom znení. Bez titulkov. So simultánnym prekladom. Predpokladal som, že tomuto filmu, podobne ako Divokej kráse, budem rozumieť. Lenže prístroj na preklad šumel viac ako zvuk z filmu a samotného prekladateľa v ňom nebolo takmer vôbec počuť. Tak som to ignoroval a sústredil sa na dej. Dej bol síce jasný, ale angličtina nie. Bol to ten londýnsky dialekt, ktorému je ťažko rozumieť. Vo filme bolo veľa komických momentov a dialógov, ktoré som však nechápal. Príbeh mal 3 linky, t.j. prvá hlavná, v ktorom sa 14-15 ročný Jamie zamiluje do suseda Stea. Druhou osou je o Jamieho matke, ktorá rieši nielen vlastný vzťah k svojmu druhovi, ale aj homosexualitu svojho syna. Treťou je vplyv hlučnej černošskej susedky, teenegerky, ku všetkým v jej susedstve. Žiadny z príbehov nejde príliš do hĺbky a sústredí sa iba na komické situácie, ktoré zo vzájomných stretnutí vyplývajú. Pokračovať v hodnotení by bolo určite z môjho pohľadu neadekvátne, pretože nedokážem práve ohodnotiť verbálnu stránku tejto, až na druhý pohľad, komédie. Určite si však myslím, k veku filmu, že distribútor si mohol dať námahu a otextovať film slovenskými titulkami.Film oceňovaného európskeho režiséra Fatiha Akina Na druhej strane je sondou do nemecko-tureckých vzťahov. Film ma potešil z dvoch dôvodov. Prvý bol ten, že sa z časti odohrával v nemeckom jazyku. Tento jazyk je mi viac ako blízky ako anglický a konečne som nepotreboval titulky k tomu, aby som stíhal vnímať dej. Druhý bol ten, že opäť som začul turecký jazyk( Tamama= dobre, fajn, ok alebo merhaba= pozdravujem) a videl som ľudí, ktorých mentalita ma na začiatku mojej dvadsiatky výrazne ovplyvnila. Komplikovaný príbeh o hľadaní domova, priateľstva a rodiny Akin zasadil do nemeckých, Hamburg a Brémy, a tureckých, Istanbul, reálií. Nie je potrebné vysvetľovať ako sa jednotlivé príbehy prepletajú, dôležité je to, že oba národy, dokážu bez problémov spolu žiť a komunikovať. V Nemcoch je kus tolerancie voči Turkom, ktorí významne ovplyvňujú ich hospodárstvo. Súčasťou príbehu sú predovšetkým nedotknuteľné rodinné hodnoty, ktoré oba národy k sebe samým prechovávajú. Turecká prostitútka Yeter sa túži stretnúť so svojou dcérou, jej dcéra sa snaží vypátrať ju. Vysokoškolský učiteľ Nejat si aj napriek nechcenému zločinu svojho otca nachádza k nemu cestu. Turkyňa Ayten sa zamiluje účelovo do Lotte, ktorá síce nešťastne umiera v Istanbule, ale jej matka( charizmatická, ťažko rozpoznateľná Hanna Schygulla) jej to za vinu nedáva a zmieri sa s ňou. Divák si ani neuvedomuje, v akej fyzickej blízkosti sú osudy jednotlivých postáv k Nejatovi. Napriek tomu o sebe vôbec netušia. Dôstojný hráč o tohtoročného Oscara nielen ako zahraničný film, ale aj silným viacvrstvovým scenárom. Dôstojný účastník tohtoročného FF Bratislava a určite jeden z jeho favoritov.Chorvátsky príbeh o Arminovi je jednoduchou cestou otca a jeho syna na casting do detského filmu. Odchádzajú do Záhrebu, aby sa jeho syn predviedol v hre na harmoniku. Otec sa všetkými svojimi dostupnými verbálnymi schopnosťami snaží presvedčiť štáb o tom, že jeho syn je tou správnou voľbou. Že je to aj za cenu morálneho poníženia, si neuvedomuje. Konkurz nakoniec pre nich nie je úspešný, ale dostávajú aspoň zaujímavú ponuku na natočenie dokumentu. Ako sa k nej postaví otec dáva filmu punc výnimočnosti a posúva dej do úplne inej morálnej roviny.Film je jazykovým dôkazom toho, ako majú Chorváti blízko k slovanským národom. V niektorých momentoch( predovšetkým vtedy, keď je otec naštvaný) nie je nutné ani preklad anglických titulkov.Aj napriek silnému príbehu( vzťah otec a syn) si myslím, že film nebude vo finálovej päťke americkej akadémie o cudzojazyčného Oscara, kam ho poslala národná kinematografia. Ale za videnie určite stojí.