Medvídek/ Once

Titul filmu nezodpovedá ničomu, čo je vo filme podstatné a nevystihuje ani celú náladu filmu. Je len názvom pre film, kde sa občas objaví torta, ktorá vyzerá ako Medvídek. Medvídek začína veľmi chaoticky a divákovi trvá pol hodiny, kým pochopí všetky súvislosti, ktoré budú nasledovať a zorientuje sa v neskôr v prostom deji. Príbeh je jednoduchým sledom udalostí, ktoré sa stanú 3 kamarátom a ich rodinám. Hlavný predstaviteľ začína mať problémy v rodine( hlavne s večne nespokojnou ženou), jeho kamarát nevie o nevere svojej už tehotnej manželky( po koľký krát ešte bude?) a tretí, gynekológ, rieši svoje problémy s neplodnou priateľkou a svojou bývalou( hriešne dobrá Zuzana Fialová).Ich dennodenné starosti sú podobné tým našim, prinášajú situácie, do ktorých sa dostal už nejeden z nás. Poväčšine sú to vtipné scény a situácie, ktoré sa neberú vážne a režisér sa na ne pozerá s nadhľadom. Herci sú maximálne prirodzení( i keď občas im nerozumieť, pretože mrmlajú a neartikulujú) a nad všetkými vyčnieva Jiří Macháček, ktorý ťahá celý film s ľahkosťou Bolka Polívku v Kurvahošigutentag. Jeho hlášky majú schopnosť zľudovieť a niektoré z nich stať sa aj kultovými. Herecky najšťavnatejšou scénou filmu je rozhovor( neskôr hádka) Romanových rodičov( Jiří Menzel a Věra Křesadlová), ktorí si navzájom vyčítajú hriechy mladosti. Celý film pláva na vlne zážitkov, ktoré boli spísané do scenára, ktorý nie je ničím objavným, niektoré dialógy nie sú úplne vypointované( škoda), ale v porovnaní s kvalitou iných filmov v terajšej ponuke je to vysoký nadštandard. OnceÍrsky, poloomatérsky Once je v jedinej kategórii nominovaný na Oscara. V hudobnej, za najlepšiu pieseň Falling Slowly. Je tam právom a je veľká škoda, že len v jedinej, pretože by si svojou originalitou, priamočiarosťou a schopnosťou zaujať mohol vyslúžiť minimálne za scenár alebo hlavnú mužskú rolu.Ústredná pieseň je chytľavá a príjemná a určite si ju ešte po odchode z kina budete pospevovať. Absolútne zaslúžene je medzi piatimi najlepšími piesňami( 3x Alan Menken za Začarovaních + 1 Augustová Horúčka) roka a ak sa zopakuje minuloročná história( 3 nominácie pre Dreamgrils/ žiadna cena proti jednej za Nepríjemnú pravdu), tak by sa Írovi Glenovi Hansardovi a Češke Markéte Irglovej mala soška dostať bezpečne do rúk. Obaja sú aj hlavnými predstaviteľmi príbehu o zrode hudobnej spolupráce, nahrávaní pesničiek a nakoniec nenaplnenej láske. Glen spieva v uliciach Dublinu na polorozpadnutej gitare a zarába si s otcom opravami vysávačov. Markéta je dievčaťom, ktoré odišlo z Česka za prácou spolu so svojou matkou a malou dcérou. Obaja sa náhodne stretnú na najrušnejšej dublinskej ulici, dajú sa do reči, zistia, že hlavným motívom ich začínajúceho „ vzťahu“ je hudba. Tá rámuje skladanie piesní, stretávanie sa v mestských kluboch a v súkromí, vytúžené nahrávanie v štúdiu a aj voľné chvíle. Počas celého filmu nezaznie ani raz ich skutočné alebo vymyslené meno, ale koniec koncov to ani nie je potrebné.Spoločne skladajú svoju Falling slowly v obchode s hudobnými nástrojmi, spoločne si na motorke odbehnú na írske pobrežie, spoločné vytúžené demo, ktoré Glen berie sám do Londýna, kde chce preraziť. To, že sa mu to podarí je jednoznačné, pretože hudba, ktorú robí je čistá a je z nej cítiť radosť.Príjemný, malý film, z ktorého si odnesiete zopár zapamätateľných momentov, ako napr. profesionálny herecký výkon Glena Hansarda. Tomu veríte, že len hudba je to, čo ho napĺňa. Ale aj to ako sa zaľúbi do Markéty, bez toho, aby jej to doslovne povedal. Cítite spolu s ním, že ona je tou, ktorá mu chýba a s ktorou chce byť. Uvedomíte si, že Markéta Irglová je talentovaná hudobníčka formátu Lenky Filipovej, ale aj katastrofálna herečka s príšerným prízvukom( tomu však Íri rozumejú). Z pohľadu na koncepciu amatérskeho filmu to však rušivé nie je.Najdojemnejšou scénou však pre mňa ostáva tá, keď Glen púšťa otcovi hudbu, ktorú zložil a s ktorou chce preraziť v Lodnýne. Ten je z toho veľmi dojatý a vie, že syn robí tú správnu vec. Rovnako prekvapivo pôsobí aj scéna prvého nahrávania dema, kde zvukár najprv neverí, že banda pouličných hudobníkov, ktorá si zaplatila štúdio, niečo zaujímavé vytvorí, ale po pár tónoch začne zvedavo načúvať. Skúste to aj vy, oplatí sa to.