Inšpirácia

Ja som za posledné 3 týždne vypotil dve krátke básničky, ktoré nemajú síce ambíciu ohúriť, ale aspoň pobavili mojich blízkych. Okrem mňa samého, samozrejme. Boli to krátke reakcie na priateľovo tiež básnicke, dovolím si tvrdiť extempore, pretože doteraz nič také v e-maili neposlal a potom príjemné pozvanie na krst. Človeka väčšinou inšpirujú k napísaniu krátkych útvarov zážitky, ktoré sám prežije a považuje ich za dôležité( neznamená to však, že sú zaujímavé aj pre ostatných). Pokiaľ sú aj zaujímavé, tak to treba určite hodiť na blog. Okrem súčasných horúčav, o ktorých sa píše už aj v bulvári, z môjho pohľadu je málo impulzov, o ktoré sa treba podeliť. Aj keď by so mnou viacerí polemizovali. Na každého niečo iné zapôsobí tak, že tam vznikne potreba sa o tom podeliť. Mnou dokáže v kladnom slova zmysle otriasť film v kine, kde sa hlasno neprdí, hlavné postavy sa do seba nezaľúbia na objednávku a hlavne, že dej nie je predvídateľný. Poznáte taký? Čo ma dokáže zaujať, je aj napríklad obyčajná pesnička s príbehom, opakujem s príbehom. Viete o takej? Je ich veľmi málo, na rozdiel od takých kde sa aj po 45x opakuje refrén. Alebo ma poteší napr. telefonát alebo e-mail od kamarátov, priateľov, ktorý sa vás spýtajú ako sa máte, čo porábate a hlavne to, že vám spravia program na najbližších 5 dní. Zážitky sa kumulujú, utriasajú a niektoré si pripomínate aj bez toho, aby to bolo zaznamenané 15 megapixlami. Určite sa( okrem tohto) v budúcnosti na blogu objaví odo mňa aj niečo nové, na rôznorodú temu. Môže to byť niečo o vzťahoch k ženám( niečo úsmevné a minimálne poučné), o priateľoch( lebo tak tých zopár ľudí nazývam a som rád, že ich mám) a zážitkoch s nimi, o filmoch, ktoré, hlavne tie kvalitné, sa k nám veľmi ťažko dostávajú a o hudbe, ktorá ma oslovuje. A všeobecne o vzťahoch medzi ľudmi, pretože nebyť ich, tak nemáme naozaj o čom písať.