Zdravý spánok

Jednoducho veľa spím. Na lyžovačkách, t.j. dovolenkách som už o 23,00 nebohý a ráno nie a nie vstať. Keď už vstanem, tak sa naraňajkujem a hádajte, kam mierim? Do postele. Tak na hodinku. Potom sa už schyľuje k obedu, tak sa snažím nepremeškať ho. A potom znova, nejaká tá mierna aktivita, do ktorej sa mi aj tak príliš nechce. Ak nie je niečo, resp. niekto na koho sa musím viazať a ísť napríklad poobede na volejbal, na bicykel alebo do plavárne, tak je to znova o tom istom. Hodina alebo lepšie dve hodiny tak polahodia, ako nikdy. Pracovný týždeň je mojím zabijakom. Škoda, že náš pracovný systém nefunguje ako v trópoch, poobede jednoducho siesta a je to vyriešené. K nám to ešte nedorazilo, ale dúfam, že kvôli tým horúčavám v lete niečo vymyslia. Dať si poobede šlofíka v nejakom šmajchlkabinete je relax ako vyšitý. Keďže to u nás nie je, tak človek sa ho snaží odháňať kávou alebo Coca-Colou, ale potom si vás to nájde. Prídete domov po piatej z práce a o šiestej – siedmej ste mŕtvy. Aspoň teda ja. Príde jeseň, zima a bude to markantnejšie. Vtedy je už aj tak tma, tak sa mi potom nedivte. Človeka sa neovládne. Alebo ste sa pri podobnej situácii prichytili aj vy? Okrem toho, spánok je aj moje hobby. Zisťujem to na sebe čím ďalej tým častejšie. Jedinými výkyvmi sú chodenia do kina alebo divadla, športové aktivity alebo posedenia do neskorej pol noci, samozrejme po práci. Lenže potom ráno sa veľmi ťažko vstáva. To je aj vtedy, keď do kina a divadla nechodím. Napríklad dnes. Veziem kolegov do práce, zíva sa mi, vravím„ Taký som nevyspatý“. Miesto toho, aby mi držali stranu, tak reku, kedy si šiel spať a ja nato„ O pol desiatej??“, pýtam sa sám seba. „ A kedy vstávaš?“, dotierajú. „ O trištvrte na sedem“, odpovedám.„ Veď to je deväť hodín, ty nie si normálny“, podpichujú. Debili, nevedia, čo je dobré a nedokážu si to vychutnať. Ja na rozdiel od nich áno. A keď vám nebudem dvíhať telefón, tak aspoň viete, čo robím. P.S. Teraz sa mi bohovsky zíva...