Jarná láska

Pohľady, úsmevy nesmeléNič z toho nie je spočiatku zbabeléLen malý kúsok spontánnostiNeskôr tak silnej závislostiDotyky jemné, plné citu,Každú sekundu, každú minútuTrvajúc chvíľu, záchvev tajnostiPlné sú krásy, lásky, jemnostiLáska je to, čo sa v nich prebúdzaRáno už mysľou na druhého sa zobúdzaSny sú len ľahkým vánkom istotyCitu, čo pramení z čistotyNič sa neskrýva, všetko je nahéPrejavy vzájomné, to, čo je drahéSlová sú tvorené pomaly s rozvahou, S odhodlaním, s nebývalou odvahouZa nič sa hanbiť nikto nemusí, O náruč ten druhý poprosíRuka v ruke už pyšne sa nesúKráčajúc, nevedomky kde súJe to jedno, ulica, či lesná cestaObaja sú stredobodom svojho miestaKde sa dievča chlapcovi do očí zahľadíChlapec ju zato po líci pohladíGestá tak mimovoľne jasne plynú,Ako závojom keď nevestu privinúNa svadobné zvony času do sýtostiKaždý však okamih patrí minulostiZáujmy, vlastnosti, každý z nich skúmaTo, čo ho na druhom skutočne zaujímaHľadá sa čas vzájomne strávený,Nik nie je z neho skutočne znavenýOdhodiť šaty, zbaviť sa odevuNájsť miesto skutočného záchvevuZáchvevu vzrušenia, časť obnaženú, Čo dokáže vzrušiť, časť nepoznanúObjavovať ukryté oku oblasti,Dotýkať sa priestorov pre slastiDráždiť ich, pokúšať a hrať sa s tým, Dovolím jej, pred ňou sa nehanbímNeostýcha sa, rovnako ako ja,Najskôr je ukryté, potom sa otváraFarbami hýri, mozaiku vytváraTelo sa do týchto partií s ľahkosťou ponáraNesmelo, pomaly vniknúť mi dovolíTichúčko, s citom, jemne mi hovoríCítim jej teplo, telá sú v jednomDržím ju, len ja v náručí pevnomObaja po chvíli v úsmeve končímeV hlbokom objatí život začínameNetušiac, že niečo nové započaloJarné slnko práve už v okne, svoje lúče vylákalo.