Prekvapivý večer

Ona už prestala dúfať, že niekoho k sebe nájde. Čakala na túto chvíľu takmer večnosť, ak sa dá nazvať tie 2 roky samoty. Nesnažila sa nájsť si k sebe nikoho. Možno to bolo z pohodlnosti a možno s neschopnosti aktívne hľadať. Už nedúfala a nič neurýchľovala. Ak to príde, tak sa do toho vrhnem a ak nie, nič sa nestane a vody ostanú kľudné ako doteraz.On bol rovnako pokojný, ale príležitosti aktívne nevyhľadával. Snažil sa užívať si to, čo príde. Nesedel doma. Chodil s priateľmi sa zabávať, ak ho zavolali. Nevynechal príležitosť vypadnúť zo svojho dennodenného stereotypu.Internet jej dodal možnosť predstavovať si ho. Predpokladala, že aj tak bude vyzerať inak ako sa sám opísal. V komunikácii spomenul len tie základné veci ako vek, zamestnanie, jednoduchý výzor. Aby neodstrašil. Dostatok informácií pre ženu. Začala rozmýšľať o tom ako naozaj vyzerá. Je to vysoký blondiak s modrými očami, alebo je to tmavovlasý typ so snedou pokožkou. Aký je vysoký jej tiež vŕtalo hlavou. Ona so svojimi 165 cm je štandard, ktorý si ešte dopomôže podpätkami. Spolu suma sumárum 175 cm, čo nie je na zahodenie.Popri jeho práci nemal príliš čas rozmýšľať o tom, ako vyzerá druhá strana, i keď mu to krátko naznačila. Prichytil sa však pri tom, že v každej voľnej chvíli o tom uvažoval. Blondínky s bujným poprsím a brunetky s ladnými krivkami akosi podvedome vynechával a sústredil sa skôr na povahové vlastnosti. Už to nebol pubertiak, ktorý potrebuje mať tú najkrajšiu a najobľúbenejšiu babu v okolí. Kládol si otázky, čo robí a či ju to baví, akých má priateľov, čo rada robí vo svojom voľnom čase atď.Čím sa stretnutie blížilo, tým jej predstavivosť nemala konca kraja. Veci okolo jeho vzhľadu začali byť druhoradé. Neprestajne myslela nato, aby urobila dojem svojím výzorom. Tým sa vôbec nelíšila od iných žien. Aj v práci mala „ otvorenú skriňu s vecami a nevedela sa rozhodnúť, čo na seba“. Určite sa však nestihne objednať kaderníčke, lebo je to už príliš blízko. To jej vadilo najmenej, ale predsa po jej návšteve by spokojnosť so sebou bola väčšia.Stretnutie bude už zajtra o 18,00, snáď to stihne. Dohodli sa však na tom, takže nesmie meškať. Na oblečení mu príliš nezáležalo, dôležité bolo, aby voňal. Po rokoch zistil, že ženské nosy sú najlepšími receptormi a indikátormi sympatií. Vzal si svojho Saint-Laurenta aj do práce. Na dosprejovanie, pretože od rána by tá vôňa vyprchala. Reštaurácia bola vopred dohodnutá, ako aj 2 miesta zarezervované. Žiadny dôvod na paniku.Bolo 17,00 a pracovná doba pre ňu skončila. Dokázala si to zatriediť tak, že naozaj piatou poobede padla. Len v práci. Vedela, že ju okrem cesty čaká ešte dôležitá kontrola stavu samej seba. Zbehla na WC kam si vzala aj veci na prezlečenie, veď predsa na stretnutie nemôže ísť v pracovnom. Prezliekla sa a začala opravovať to, čo na makeupe zanechal deň. Vlasy ešte dotužila sprejom, aby vyzerali živo. Prešlo 30 minút.On sa o piatej pozrel na hodinky a zistil, že mu deň v práci celkom rýchlo prešiel. Tešil sa zo stretnutia s niekým novým. Dúfal, že to bude príjemné. Skromná e-mailová komunikácia tomu nasvedčovala. Už len posledný pohľad do zrkadla, umyť ruky, kontrola chrupu, či v ňom nevidieť zvyšky z obeda, 2x sprej na krk a ide sa. Bol nielen zvedavý, ale aj hladný.O 18,00 tam dorazili obaja. Ani jeden z nich nečakal dlhšie na toho druhého. „ Ahoj Iveta, kam sa tak náhliš?“, spýtal sa Roman, to bolo jeho pravé meno. Ivetu poznal už pár rokov a vidieť ju, ho prekvapilo. „ Mám tu stretnutie s jedným chalanom, nevidel si tu takého.....“, začala dychčať a začala si ho premeriavať tak, ako by ho videla prvýkrát. Pri pohľade na neho chvílu ostala nemo stáť a Roman nechápal prečo. „ Nie si ty ten.....?“, opýtala sa podozrievavým tónom.? „ Ja umriem“, dodala už v záchvate smiechu. „ Áno“, odvetil s miernym úsmevom v tvári a v rovnakom čase mu došlo to isté. Schôdzka naslepo so známym, to ich nenapadlo ani vo sne. Každopádne sa obaja začali zo srdca smiať, pochopili význam celej situácie. Neodradilo ich však vôbec od toho, aby si spolu sadli a porozprávali sa, tak ako to bolo vopred dohodnuté. Nevideli sa dlhší čas a tak tém na konverzáciu bolo neúrekom. Roman bol jej kamarát, rada počúvala jeho historky nielen z práce a praxe, ale aj zo života. V ten večer ho vnímala úplne inak. Začala si uvedomovať, že ho vníma oveľa intenzívnejšie. Tie oči boli vždy také usmiate, v hlase sa premietali všetky skúsenosti, ktoré mal. Aj keď boli negatívne, vyvodil z nich vždy to pozitívne pre seba. Odrazu sa jej zdalo, že jeho prítomnosť je pre ňu upokojením a po pracovnom dni. Rozhodla sa, že jeho spoločnosť si rada zopakuje aj častejšie. Roman nenamietal.