O unikátnom kóde, žabe, odpočúvaných telefonátoch a lúčiacich sa ko

Hneď ráno na podporu trávenia, ako nám to predkladá reklama, som si kúpil Activiu. Šípka v reklame jasne naznačuje, kam sa to všetko pohne, ak si ju dáte. S úsmevom. Tá včerajšia, okrem toho blaženého pocitu, ponúkla aj možnosť vyhrať Ipod. No nazapoj sa a ihneď posielam potrebnú sms( bolo treba uviesť Unikátny kód pod viečkom) na uvedené číslo. Držím si palce, aby to vyšlo rovnako, ako v prípade leteniek do Paríža. Lenže vo vidine víťazstva posielam miesto kódu práve len slovne Unikátny kód, čo mi vytkne sms od organizátora. Uvedomujem si, že okrem blondínok, existujeme aj my, blondiaci. Posielam ešte raz a s rozumom novú sms.Uvedomujem si aj svoju úprimnosť a priamočiarosť a aj spontánnosť. Vždy však neskôr, ako sa vraví po funuse. Kolegyňa oblečená v tmavých zelených nohaviciach a k tomu jemno zelený vršok. Čo vás napadne? Vravím jej:,, Vyzeráš ako ropucha,,. Tá sa na mňa pozrie a vskutku po šoku po pár sekundách odvetí: ,, Veď ja ti to vrátim,,. Prebleskne mi hlavou, že aj ja mám doma zelené rifle a tričko s dlhým rukávom. Nesmiem si to dať nikdy spolu na seba! Aby nemala zámienku. Druhá kolegyňa zachraňuje situáciu: ,, Musíš ju pobozkať, aby sa z nej stala princezná,,. Neodpúšťam si v tej situácii poslednú poznámku, že nemám nadprirodzené schopnosti...Mojou náplňou práce je aj odpočúvanie telefonátov. Nezľaknite sa, nie všetkých vás, len tých, našich z Call centra. Človek sa aj dosť nasmeje. Jeden za mnohé. Volá klient, telefonát je dlhý, dá sa z neho všeličo dozvedieť. V telefonáte je v medzerách medzi operátorom a klientom počuť časté Mééééé. Klient volá zo salaša, vravím si a celkom sa na tom zabávam. Nebudem sebec a podelím sa aj s kolegom, ktorému to púšťam. Kolega srandista sa pozrie na dlhočizný zoznam telefonátov a pýta sa ma, či počúvam aj všetky opstatné. Zamýšľam sa, ale kým stihnem utrúsiť niečo vtipné, tak ma sám predbehne ešte vtipnejším: ,, Nieeee,,Aby tej srandy nebolo dosť, tak sa s nami lúči takmer po piatich rokoch kolegyňa. Podotýkam ,, mimoriadne obľúbená,,. Prichádza e-mail od nej, od šéfa, že nám bude neskutočne chýbať a že má u nás vždy dvere otvorené. Nie som závistlivý, ale chce sa mi vracať. V tom sa dorúti ešte jeden e-mail, od šéfa šéfov, v podobnom , v ešte srdcervúcejšom znení. V tom momente závidím deťom aj ich refluxu a dúfam, že tie otvorené dvere využije čo najmenej. Nie všetky pondelky sú pod psa. Teším sa na tie, ktoré nahrádzajú veselé piatky. Ako ten včerajší.