Public Policy Institute vypracoval Monitoringlegislatívnej práce vlády v roku 2007. Monitoring je súčasťou širšiehoprojektu Democracy Watchdog, ktorý finančne podporil CEE TRUST. Pripomíname, ževšetky použité materiály sú verejne dostupnéna webovej stránke Úradu vlády SR.Radi by sme na to upozornili aj nemenovaného predstaviteľa Ministerstvahospodárstva, ktorý až do štvrtka o legislatívnom pláne vlády na rok2007 a zrejme ani o jeho obsahu nechyroval. Na záver ešte dodávame, žemonitoring bol zameraný na kvantitatívne hodnoty a výlučne na legislatívnu prácu vlády v roku 2007. Kompletný materiál bude vzhľadom na svoj rozsah zverejnený na stránke PPI . Pre lepšiu názornosť sú niektoré výsledky konfrontované s úryvkami zoznámeho ,,bilančného“ prejavu Doc. Roberta Fica z 8. decembra 2007v Prešove.
,,Vážení delegáti, milí hostia,našu stranu sme nazvali SMER – sociálna demokracia. Najlepším testom akozistiť, či ľudia reprezentujúci takúto stranu nerobia jej menu hanbu, je posadiť ich do vládnych kresiel… A potomuž iba jednoducho sledovať, ako napĺňajú tri základné úlohy...“ Vroku 2007 bolo do vlády predložených 231 legislatívnych návrhov. Z nichdokázala vláda k 31. decembru 2007 schváliť len 60%. Zvyšok sú resty,ktoré dodnes nesplnila. V priemere teda takmer každý druhý zákon vláda neschválila. Pre zaujímavosť, z tých 60% bolo schválených včas iba 28% a priority riešil zhruba každý tretí zákon.
,,Ľudovo povedané, musímesledovať, či sa dostatočne venujeme ľuďom, pretože oni sú a musia zostať stredobodom každej modernejsociálno-demokratickej politiky.“Sociálne zákonodarstvo sa na práci vlády podieľalo 14%. Pre túto prioritu bola charakteristická extrémna pomalosť a zdĺhavosť schvaľovacieho procesu. Z uvedených 14% boli dve tretiny schválené oneskorene. Ľudovo povedané iba každý tretí zákonbol schválený vtedy, keď mal byť. Jeden príklad za všetky, zákon osociálnom fonde sa mal schváliť v marci 2007, v skutočnosti ho kabinetschválil až v septembri. Čistá doba meškania je v tomto konkrétnomprípade 168 dní. "Okrem šetrenia na úkoradministratívy vidím obrovské možnosti vo verejnom obstarávaní, do ktorého ideročne viac ako 80 mld Sk verejných zdrojov, pričom už dlhé roky vieme, že jepredražené minimálne o 20 percent. Predstavme si 20 percent z 80 mldSk! Za týchto 16 mld Sk by sme mohli postaviť stovky športovísk, opraviť strechy na školách,dať peniaze do výskumu a ešteby nám aj zostalo na iné projekty.“ Priorita vzdelávanie tvorila6% legislatívnej práce vlády. Podobne ako pri sociálnom zákonodarstve, ajv tomto prípade dochádzalo k neúmernémupredlžovaniu schvaľovacieho procesu. Dokonca takým spôsobom, že žiadny zo vzdelávacích zákonovneschválili v termíne, ktorý si oficiálne vláda schválila. 77% zákonov schválených oneskorene je skutočne príliš vysoké číslo na to, aby sa to neprejavilo. Naopak, právev tomto prípade ide o problém, pretože školám nezostáva dostatok časuna dôkladnú prípravu a implementáciu zákona do praxe. Výsledkom je chaos. A keď už Robert Ficohovoril o športe, návrh legislatívneho zámeru o športe meškal ,,len“8 mesiacov.
„Vo vládnom diaľničnom programemusíme byť ako buldoci (orig.prepis). Tvrdohlavo musíme trvať na prijatípotrebných zákonov urýchľujúcich stavebné konanie a vyvlastňovanie,samozrejme v súlade s Ústavou SR. V tomto má minister dopravy,náš nominant, Ľubo Vážny, moju osobnú podporu a určite podporu celej strany.
Diaľnicetvorili len 3% legislatívneho plánu v roku 2007. Na reálne schválenýchzákonoch sa podieľali závratným číslom1,43% a to mal Ľubo osobnú podporu Roba. Na tomto mieste musímes poľutovaním konštatovať, že buldočia tvrdohlavosť vlády sa práve pridiaľniciach neprejavila pozitívne. Jej cieľom bolo vskutku tvrdohlavépresadzovanie vyvlastňovacieho zákona. Fajn, až na to, že zákon pošliapavapráva občanov SR.Nakoniec si možno poviete, že jeto tak lepšie, že nič nerobia, lebo nič nepokazia. Prípadne si položíte otázku,či má zmysel pohoršovať sa nad tým, že ,,pracovitá“ vláda zákony v drvivejväčšine neschvaľuje vtedy, keď má. Na druhej strane verejnosť má právo tieto fakty vedieť, pretože vláda disponuje miliardami zo štátneho rozpočtu a ten tvoria naše dane. Čo dodať na záver? Oliver Cromwell svojho času adresoval Dlhémuparlamentu slová: ,,Už ste tu sedeli dosť dlho a nič dobré ste neurobili.Odíďte, hovorím vám a nebráňte nám, aby sme sa vás zbavili. V meneBožom choďte.“ A oni išli. U nás sa usmejú a povedia "ďakujeme, ale zostaneme." A navyše nám chýba aj Oliver.
Peter Martiš
analytik PPI
