Novela bolaschválená 27. júna 2007, posledný rokovací deň pred parlamentnými prázdninamia zároveň na konci akademického roka. Platiť začala 1. septembra 2007a nikoho zrejme nezaujímalo, do akej situácie to postaví vysoké školy aštudentov. Za dva mesiace prázdnin školy jednoducho nedokážu prispôsobiť svojchod novej legislatíve a to ani pri predbežnej príprave. Nehovoriaco tom, že pri zavádzaní nových poplatkov existuje zvyčajne zákonnápovinnosť informovať študentov. Vysoké školy a študenti nemôžu vedieť,v akej konečnej podobe nakoniec zákon prejde. Vzhľadom na rozdielnosťbežného a akademického roku by bolo vhodné, keby sa zásadné školské zákony v parlamente schvaľovali na jeseň. Toby zabezpečilo dostatok času na všetky zákonné povinnosti a dokonalú prípravuzainteresovaných. V prípade, ak nový zákon zavádza možnosť dodatočnýchfinančných zdrojov, respektíve poplatkov, je iluzórne očakávať, že vysoké školy túto možnosť okamžite nevyužijú.Vzbudzuje to nervozitu a napätie na strane ministerstva, vysokých škôla študentov. Názorným príkladom sú udalosti na najväčšej slovenskejuniverzite. Celá aféra je nedôstojná takej ctihodnej inštitúcie, akou je UniverzitaKomenského. Dodám len, že Univerzita Komenského je aj moja alma mater.
Kauzapoplatkov rozdelila študentov na dve skupiny. Jedna iniciatíva Za férové školné kritizuje formu, nieobsah. Druhá iniciatíva Stop politizáciiakademickej pôdy kritizuje politizáciu problému. Je absurdné sa domnievať,že táto vďačná téma nebude predmetom politického boja. Každý poslanec má ústavnéprávo vyjadrovať sa k čomukoľvek a nikto mu v tom nemôže brániť,rovnako ako má každý študent legitímne právo vyjadriť vlastný názor na poplatkybez ohľadu na postavenie rodičov. Vedúca trojica iniciatívy SPAP Garaj,Stoláriková, Hrenák, člen Štrajkového výboru študentov a organizátor,,protifroncovských“ protestov v roku 2002, členka Študentskej radyvysokých škôl a bývalý člen Mladých sociálnych demokratov by to malapochopiť. Je teda pokrytecké, ak po apolitickosti na akademickej pôde volajú práve ľudia, ktorí politiku v minulosti použili na presadzovanie svojichcieľov. Je zaujímavé, že sa k podstate problému (teda spôsobu výberupoplatkov) ani raz nevyjadrili. Oficiálna Študentská rada vysokých škôlbude dokonca o probléme poplatkov prvý raz rokovať až v piatok 23.5. (sic!)
Postup iniciatívySPAP evokuje dojem urazenej ješitnosti v súboji o vodcovský primátv rezistencii proti poplatkom. Ide teda o klasický konkurenčný boj,čo potvrdzuje aj fakt, že Štrajkovývýbor študentov sa od iniciatívy Zaférové školné oficiálne dištancoval,pričom výbor a SPAP spája jedno meno Ján Garaj. Dostalo sa mu dokonca tejcti byť menovaný v parlamentnej reči premiéra... Podobne je na tom aj ŠRVŠ. Jej oficiálnou úlohou jezastupovať záujmy študentov. Nie je nám jasné, aké dôležitejšie veci riešili,keď dodnes nezaujali k problému žiadneoficiálne stanovisko (otvorený list ŠRVŠ ohľadne kauzy Pázmányová za takénepovažujeme). ŠRVŠ je financovaná z prostriedkov Ministerstva školstva apripomínam, že meno Stoláriková spája ŠRVŠ, SPAP a cez financovanie ŠRVŠnepriamo aj ministerstvo.
A v prípade,ak pripustíme logiku SPAP a totiž, že politická anamnéza jedného z rodičovnevyhnutne determinuje konanie a myslenie ich potomkov, stojí zatouto ,,apolitickou“ iniciatívou ešte niekto iný. Iniciatíva SPAP však urobila kardinálnuchybu, keď pre tlačovú konferenciu použila zasadačku rektora UK. V situácii,keď rektor odmieta komunikovať s konkurenčnou iniciatívou (a odkazuje nasenát), to podozrenie, že vznikla ako žltá iniciatíva na objednávku vedeniaškoly, len umocňuje.
Celkom istesa študenti UK kritizujúci ,,novelizovaný“ spôsob vyberania poplatkov a školného nedočkajú podpory ani zo strany svojichzástupcov v senátoch. Časť z nich (vakademickom a vo fakultných senátoch) totiž dostala mail, kde sa od nichvyžadovalo dištancovanie od nespokojencov. O odvahe akademikov riešiťsituáciu, keď sa blíži skúškové obdobie, respektíve štátnice, tvárou tvárvedeniu, si netreba robiť absolútne žiadne ilúzie. Akademické slobodya právo na vlastný názor na Slovensku platia len v prípade, ak sanetýkajú hmotných záujmov škôl. O tom sme sa mohli presvedčiť, keďv minulosti nútili externistov k rôznym ,,dobrovoľným darom“. Vysokéškoly zarábajú na poplatkoch milióny a prirodzene sa ich len tak nevzdajú.Ich konanie je teda racionálne, otázkou zostáva, či aj zákonné a férové.
Problémyspôsobujú dve veci, prekročenie štandardnej dĺžky štúdia a súbežnéštúdium. Spoplatnenie prekročeniaštandardnej dĺžky štúdia na Slovensku existuje od roku 2002 vďakavtedajšiemu ministrovi Martinovi Froncovi. Posledná novela zákona sa tejtoskutočnosti nedotkla. Froncove spoplatnenie prekročenia štandardnej dĺžkyštúdia však započítavalo do celkovej dĺžky štúdia len roky od akademického roku2002/3. Mikolajovo spoplatnenie započítava všetky roky štúdia bez obmedzenia. Je to dôvod, prečo dnes musia platiť ajštudenti, ktorí začali študovať napr. v akademickom roku 2001/2 a následneho prerušili. Fakt spoplatneniatejto kategórie problémy nevyvoláva, pretože vysoké školy mali vzhľadom naplatnosť zákona (od akademického roku 2002/3) dostatok času na informovanieštudentov a vydanie smerníc, čím splnili zákonné podmienky. Problémy vyvoláva ,,deregulácia“ obdobia,ktoré sa započítava do štandardnej dĺžky štúdia, čo významne rozširujekategóriu študentov platiacich poplatky a objektívne vedie k minimalizovaniupočtu študentov študujúcich bezplatne. Inýmislovami, Mikolajova novela v tomto zmysle odstránila ,,Froncovu barieru“,ktorá bránila preniknúť spoplatneniu pred akademický rok 2002/3. Podľanášho názoru ide o súčasť stratégie, ktorá postupnými krokmi dovedieštúdium k úplnému spoplatneniu, ale systém sa nezmení.
Spoplatnenie súbežného štúdia je legislatívne nóvum. Vzhľadom naskutočnosť, že novela vysokoškolského zákona nadobudla platnosť 1. septembra2007, nemohla byť väčšinou škôl splnená zákonná podmienka spoplatnenia, t.j.informovanie študentov dva mesiace pred uzávierkou prijímania prihlášok.V tom čase bol návrh zákona len v pripomienkovom konaní (vláda hoschválila v marci). Existuje tedareálny predpoklad, že vyberanie poplatkov za súbežné štúdium je minimálnez tohto dôvodu nezákonné. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, žepoplatky a smernice súbežného štúdia a prekročenia štandardnej dĺžkyštúdia sú dve odlišné veci.
PPIdisponuje listom, v ktorom na sťažnosť študentov v predmetnej vecivčasného neinformovania odpovedala prorektorka UK JUDr. Mária Duračinskánasledovne: ...univerzita zverejnilaškolné a poplatky spojené so štúdiom na akademický rok 2007/8 na úradnejvýveske UK v budove rektorátu UK (prízemie) dňa 22. Decembra 2006. Posledným dňom určeným na podávanie prihlášok naštúdium v akademickom roku 2007/8 bol 28. február 2007. Z uvedenéhovyplýva, že školné a poplatky boli zverejnené včas. V odpovedi savôbec nespomína, o aké poplatky ide. V prípade, že ideo poplatky za súbežné štúdium,škola by si zákonnú povinnosť splnila a poplatky by dnes vyberala legálne.Dodnes sa však nevyskytol študent, ktorý by tento ,,papier na nástenkev prízemí“ videl. Je to pochopiteľné, keďže sa tak stalo dva dni predŠtedrým večerom a drvivá väčšina študentov bola už dávno doma. Mimochodom,podotýkam, že UK má 13 fakúlt (...)
Otázkouzostáva, prečo sa nevyužil ako informačný kanál v takej dôležitej veci napr.internet. Odpoveď môže byť podobná, väčšina zamestnankýň rektorátu, respektíveštudijných oddelení, zrejme tiež ,,podľahla“ vianočnej atmosfére. Jenepochopiteľné, prečo rektor Gahér informoval študentov takýmto spôsobom a v poslednýmožný termín. Dôvody, ktoré ho k tomuto konaniu viedli, by mal verejnevysvetliť. Inými slovami, legálnosť vyberania poplatkov za súbežné štúdium naUK stojí a padá na onom ,,papieri na nástenke v prízemí“.
Skutočnerelevantný dokument informujúci o poplatkoch za súbežné štúdium Vnútorný predpis č.1/2008 (Výškaškolného a poplatkov spojených so štúdium na UK v Bratislavev akademickom roku 2008/9) v čl.1/ods.2, sa objavil až v januáritohto roku. Medzi ,,papierom na nástenke v prízemí“ a Vnútornýmpredpisom č.1/2008 je rozdiel 14 mesiacov( ...), pričom škola poplatky vyberala. Vo vnútornom predpise č.1/2007 nie jeo súbežnom štúdiu ani zmienky, čl.1/ods.4 hovorí len o študentoch, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdiaštudijného programu. Natíska sa logické vysvetlenie, že prekročenieštandardnej doby štúdia a súbežné štúdium bolo mylne považované za jednu a túistú kategóriu. Vzhľadom na to je možné, že poplatky za súbežné štúdium sa vyberalipodľa smernice platnej pre prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Potvrdzovalaby to aj výška poplatkov - v obidvoch prípadoch sú rovnaké. Takétovyberanie poplatkov by však bolo nelegálne. Ťažko si však predstaviť, že by savysokí akademickí funkcionári v problematike nevyznali.
Sám premiér Fico na Hodine otázok 14.5.2008 úplne jasne dokázal, žev problematike tápe, respektíve ju nechápe. Výrok: „Opakujem ešte raz, pokiaľ ide o denné vysokoškolské štúdium,žiadne poplatky sa neplatia a nikdy nedovolíme, aby sa platili.“naznačuje, že stratil kontakt s realitou. Za jeho vlády sa rozšíril počet denných študentov platiacich za prekročenie štandardnej dĺžkyštúdia (bez ohľadu na objektívne dôvody) a vznikla nová kategória platcov medzidennými študentami - súbežneštudujúci.
Vysokáškola nie je charitatívny ústav a z niečoho žiť (a nielen žiť) musí.Platenie školného je správna vec. Otázkou zostáva, či sa to musí robiť právetakto. Druhá vec je, kto je za to všetko zodpovedný. Ministerstvo, žepredložilo novelu, ktorá to umožňuje? Vláda, ktorá túto novelu schválila?Parlament, ktorý ju odhlasoval? Rektor, ktorý neadekvátne a nevhodneinformoval študentov? Študenti, ktorí sa mali pýtať? Pilát si však v tomtoprípade ruky už zrejme umyl.
PeterMartiš
analytik PPI
