V niektorých tienistých zátokách starých dunajských ramien vládli ešte posledné zvyšky dlhej zimy. Slabá, ale viditeľná vrstva ľadu ešte stále neustúpila.
Vraciam sa unavený ale plný radosti s množstvom záberov a dobrým pocitom, spomienkami z tohto dňa. Bicyklom míňam večer kilometre a blížim sa k cieľu . Vo sviežosti vzduchu cítim už odchádzajúcu zimu a v očiach ľudí vidím zas očakávanú radosť z toho, čo prichádza.
Po necelej hodine sedím doma a prezerám si fotky z daného dňa a do svojho terénneho zápisníka zapisujem to, čo som prežil: zapĺňam stranu po strane a riadok po riadku.
Čas plynie a uvedomujem si, že o pár minút, ktoré hodinová ručička odbije, bude polnoc a deň ma prekvapí vstávajúcim slnkom spoza zore.
Snažím sa ešte do každého slova, ktoré som vtedy vravel, dať všetok význam, aby som dokázal povedať len to najpodstatnejšie. Myšlienkami sa dostávam pomaly za brány reálneho sveta, no nevidiac dopredu , nevidiac to, čo ma len čaká.
Prelom dňa z nedele na pondelok a z piatka na sobotu plynie. Všetok svoj voľný čas trávim v prírode sledujúc každé krídlo: všetko čo sa deje a každú zmenu.
Blížia sa veľkonočné sviatky a verím v niečo dobré. S myšlienkami plnými optimizmu sa kedykoľvek a kamkoľvek vydávam na cesty.
Ak veríte v niečo dobré v niečo krásne, aj keď znášate trpkú realitu, vás to povzbudzuje v budúcnosti, či napĺňa energiou a dáva silu ísť a čoraz viac sa približovať k vytúženým ideálom. Občas naberáme rýchlosť svetla prerážajúc všetky zábrany a prekážky. Pamätám sa na to, kedy môj deň v teréne a v behaní po vrchoch mal dvadsaťdva hodín opakujúc sa stále dookola. Nekonečný kolobeh...
Víkend sa končí. Krásne a slnečné počasie odchádza, hádam nie nadlho, ale len nakrátko. Je tu veľkonočný pondelok. Ľudia, ktorých poznám zväčša dodržujú zvyky a tradície, ale ja sa vydávam na výpravu s batohom na chrbte a fotoaparátom cez plece. Vyrážam skoro ráno. Prší a ja stúpam k vrcholu kopca a čoraz viac padajú kvapky a fúka silný vietor. Hodiny plynú pomaly, no doteraz plynuli tak rýchlo. Prečo sa to tak zrazu zmenilo?
Nevnímajúc čas je streda. Teraz čas plynie rýchlejšie - ako voda - a uvedomujem si ten rozdiel. Hodiny, minúty a sekundy, ktoré sa odpočítajú pre zrodenie nasledujúceho dňa.
Ja viem, že po prečítaní slov a viet myslíte na koniec príbehu. Ale akého príbehu? Život je ako zošit, ktorého strany zapisujeme sami a občas jednu kapitolu píše viacero ľudí .
Spomienky vkladáme ako fotografie do albumu a s odstupom času listujeme jeho strany. Čas plynie ako voda a ako sa spieva v jednej pesničke ,, ľad sa dá ľahko roztopiť, ale oheň ťažko zamrzne."
V Bratislave, 04. decembra 2010
