Ďalší pohľad na realitu je taký, že nekráčaš, ale bežíš o život snažiac sa predbehnúť všetkých naokolo. A pri rýchlom behu máš pocit, že kráčajúci ľud navôkol stojí na mieste bez mrknutia obočia.
Závisí to všetko od odhodlania a motivácie ? Alebo je konanie podmieené momentálnymi pocitmi, ktoré prežívame? Ťažko sa premýšľa nad tým, že čo je impulzom pre rýchly beh u ďalších ľudí. Ale čo je veľmi dôležité, je to, aby sme minimálne poznali svoj vlastný impulz, čo urýchľuje kroky, a kilometre za hodinu potom plynú ako rýchla rocková skladba.
Veľakrát zo zvyku alebo skôr zo zlozvyku si poviem: načo sa ponáhľať, no napriek tomu utekám rýchlejšie .
Už len v samotnej Bratislave električky premávajú tak pomaly, že ľudia sú schopní ich predbehnúť pri vychádzkovej chôdzi.
Pamätám sa na to, ako s pocitom meškania som vystúpil z električky , číslo si veruže nepamätám . Bežal som ulicami mesta najrýchlejšie ako sa dalo- mal som cieľ aj motiváciu stále pred očami a v mysli míňajúcu cestu k veľkému cieľu . O štyri zastávky som dobehol tú istú električku a v poslednej chvíli skočil do dverí . V slúchadlách svojej mp3-ky som mi práve znela skladba „Lithium" od Nirvany . Pesnička dohrala práve vtedy, keď som naskočil do električky a začala hrať, keď som z nej vystúpil. Koľko trvala táto skladba toľko aj môj beh cez mesto .
Často nás v živote pri behu na dlhé vzdialenosti sprevádza akási melódia- či už v pravidelnom rytme odznejúc v hlave- alebo si len tak na ceste cez pole vypiskujeme dáku pesničku . Práve takto sa nám s hudbou v hlave spájajú mnohé udalosti , dokážeme si zapamätať; aspoň ja si dokážem zapamätať presný dátum a čas . Je to schopnosť alebo prekliatie dokázať v hlave nosiť živý kalendár ? Udalosti sa archivujú v neskutočne veľkom množstve ako jednotlivé súbory na CD .
Rozdiel bádam len v jednej veci: súbory na CD sa dajú vymazať, ale súbory ako myšlienky a spomienky a prežité udalosti za nedajú z hlavy odstrániť .
Práve toto sú dva rozdiely medzi technikou a ľudskou dušou . Bádame ich zreteľne alebo len čiastočne ?
Ako si občas niekedy obľúbené CD pustíme dookola , tak aj spomienky v hlave sa dokážu prehrávať podobným spôsobom. Tak ako filmové kotúče zo starého filmárskeho archívu.
