Po ťažkom dni v škole a dni plnom vybavovania administratívnych povinností , v hlave nesúc tiaž po všetkých dnešných udalostiach, kráčam schodmi k bytovým dverám . Odomknem dvere, zložím veci, ktoré ma po celý deň sprevádzali. Hudbu cez reproduktory pustím na maximum , najlepšie osvedčený rock´n´roll alebo alternatívu.
Batoh plače pri stole a vrhá na mňa smutný pohľad , potrebné veci naukladám do batohu, vrátane fotoaparátu , ďalekohľadu , GPS , nepremokavej vetrovky a terénneho zápisníka so zastrúhanou ceruzkou.
Káva v termoske zaliata a moje kroky smerujú do Karpát , do dolín bučín a na skalnaté vápencové hrebene. Moje kroky, ktorými sa vzďaľujem čoraz ďalej od mesta; čoraz viacej dušu unášajú z reality, a lietajú ponad množstvo dolín a vrcholov, ktoré ma čakajú.
Veľakrát si neuvedomujeme rozdiel medzi realitou bežných dní tohto sveta rútiaceho sa do totálneho kolapsu a realitu vnímania tohto sveta z inej perspektívy - z perspektívy lietajúcich dravcov.
Sedím na hrebeni Karpát a sám zdieľam pohľad na zapadajúce slnko, ktoré maľuje krajinu do oranžového odtieňa, pozerám na krúžiace sokolíky a myšiaky, a teším sa z momentálnej chvíle.
Tento pohľad nie je ničím iným nahraditeľný. Takto zvyčajne prídem na nové myšlienky, a na obzore za zjavia nové motivácie . Aj keď úplne sám sledujem túto čarokrásnu scenériu , je to predsa len osvedčený recept na dobrú náladu J
Otvorím si termosku kávy , kofeín nedovolí prebudiť únavu . Dám si batoh na plecia, pomaly vykročím za množstvom cieľov, ktoré ma čakajú a sú čoraz bližšie.
Doliny pohltí večerná atmosféra , dopĺňa ju sovie húkanie, ktoré sa podieľa na krásnej akustike a znásobuje čaro noci . Sedím a premýšľam ...
