V Malých Karpatoch, aj keď stabilná populácia bociana čierneho do značnej miery ostáva zahalená tajomstvom a skrytosťou , častokrát aj podhodnocovania populačného trendu tohto druhu, pribúdanie nových párov rozhodne nesúvisí so stúpaním populácie, ale skôr s lepším poznaním terénu a objavením hniezd. Častokrát je dohľadanie hniezda bociana čierneho len otázkou náhody a častokrát nie, musím však skonštatovať to, že častokrát treba pochopiť to, ako títo „tajnostkári" myslia. Pochopenie ich preferenčných nárokov nie je ľahká záležitosť.
Umiestnenie hniezd je častokrát natoľko nenápadné, že počas hniezdnej sezóny unikne aj bystrému oku aj napriek aktívnej obsadenosti. Populácia bociana čierneho v Malých Karpatoch, ktorej sa aktívnejšie venujem od roku 2005/2006 je tvorená minimálne 3 až 8 pármi, ktoré nie každoročne úspešne vyhniezdia alebo presúvajú sa na menej rušené lokality.
Hniezda bocianov čiernych v Malých Karpatoch sú zväčša situované v žľaboch obvykle v blízkosti potoka alebo v strmších sutinových porastoch, zriedkavosťou je umiestnenie hniezda na solitérnom strome uprostred holorubu, na hrebeni kopca alebo v remízke v podhorí. Skalné hniezdenie bociana čierneho na území Malých Karpát doteraz nebolo zistené. Hniezdo zväčša býva umiestnené vo výškovom intervale 7 - 22 metrov, ale výnimočne boli nájdené hniezda, ktorých umiestnenie bolo vo vrchole koruny stromu 25 -30m.
Častokrát je aj viacero hniezdení ročne neúspešných v dôsledku intenzívnej lesohospodárskej činnosti, ťažbe či odvozu dreva v blízkosti hniezd. Napríklad zo začiatku hniezdenia alebo počas príletu na lokality nie sú zväčša ukončené lesohospodárske aktivity, môže to znamenať v niektorých prípadoch aj zanechanie lokality, avšak niektoré páry sa natoľko adaptovali, že bez problémov zahniezdili na takých miestach ako susedný porast vedľa intenzívne využívaného cykloturistického chodníka. Na ochranu hniezd bocianov čiernych situovaných v lesných komplexoch je nevyhnutné zo strany Obvodného úradu ŽP vyhlásiť ochranné pásmo 300 metrov okolo hniezda a následne zamedziť vyrušovaniu prostredníctvom podmienok stanovených v rozhodnutí úradu. V niektorých prípadoch je žiaľ len touto cestou možné zabezpečiť úspešnú reprodukciu druhu. Nie vždy sú však tieto zo zákona stanovené ochranné opatrenia dodržiavané zo strany vlastníkov a užívateľov lesných pozemkov a práve preto je nevyhnutné v pravidelných intervaloch vykonávať kontrolu hniezdnej lokality a dodržiavanie ochranných podmienok v praxi. Veľakrát treba myslieť prevenčne, lebo neskontrolovať lokalitu v pravidelnom intervale môže byť rizikom a otvorením brány pre aktivity v rozpore so zákonom, ktoré nie sú ničím neobvyklým. Nevyhnutnou výbavou ornitológa okrem dobrej optiky pre takéto aktivity musí byť aj GPS technika, podrobné mapové podklady monitorovaného územia vrátane porastových máp, kde sú presne rozdelené jednotlivé plochy ako jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL).
Častokrát rozsiahle doliny a v oblasti pohoria Malých Karpát, lesné porasty a hrebene aj keď je oblasť pretkaná množstvom vodných tokov, potokov, potôčikov a mokradí nedokáže kompletne poskytnúť potravné zázemie pre hniezdnu populáciu. Páry hniezdiace v pohorí častokrát za potravou zalietajú do diaľav na nížinu či už na Trnavskú pahorkatinu alebo Borskú nížinu, kde sú vodné kanále, mokrade a sústavy vodných plôch.
V polovici júla zväčša na hniezdach už môžeme zaregistrovať prítomnosť odrastených mláďat. Bociany čierne mávajú zväčša 2 - 3 mláďaťa, v zriedkavejších prípadoch môžu mať aj 4 mláďaťa. Treba však spomenúť, ako nepriaznivo pôsobia na populáciu druhu biotické faktory, ako zlá voľba hniezdnych možností, poveternostné podmienky alebo masívne nadstavovanie hniezda počas hniezdnej sezóny - nemusí však ešte spôsobiť samotný pád. Ale v zime, keď je hniezdisko prázdne, sa na obrovskom hniezde môže nahromadiť vrstva snehu, ktorá nasledovne zamŕza a znásobuje samotnú hmotnosť hniezda a môže spôsobiť zosunutie alebo pád. Za posledné 3 roky som zaznamenal aj priamu predáciu - vyplienenie násady krkavcom čiernym (Corvus corax) z dôvodu blízkej vzájomnej situovanosti oboch hniezd. Pár krkavcov sa v tomto prípade priživoval na zvyškoch potravy priamo na bociaňom hniezde a pár nedokázal tejto situácií zabrániť.
Už poviem len zopár slov k pracovnej metodike - v čom spočíva to tajomstvo pochopiť týchto ,,karpatských tajnostkárov". Častokrát tou najkomplikovanejšou aktivitou býva dohľadanie a lokalizácia hniezda. Je to úmorné sledovanie záletov s potravou a stavebným materiálom niekoľko hodín denne z hrebeňa kopca alebo protiľahlého svahu. Aj napriek tomu sa samotné hniezdo bocianov čiernych niekedy nepodarí dohľadať. Potom treba podľa približnej vytypovanej lokalizácie plochy prejsť porastom vtedy, keď nie je na stromoch olistenie, v zime alebo na jeseň. Vtedy sa snáď už môže aj šťastie usmiať. Lebo niekoľkoročné nadstavované hniezdo bociana čierneho je vzhľadom na svoju veľkosť a situovanosť v mimovegetačnom období stopercentne nepriehliadnuteľné.
Na stabilizovanie početnosti populácie bociana čierneho ako kritériového druhu chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, je nevyhnutné zamedziť úbytku porastov s potenciálom na hniezdenie vzhľadom na nároky druhu, ako aj ochrana dohľadaných hniezd prostredníctvom vyhlasovania ochranných zón,ktoré by mali zabezpečiť pokojný priebeh reprodukcie až do vyletenia mláďat. Mláďaťa aj po vyletení ešte značný čas zvyknú na hniezde nocovať aj oddychovať a preto, aby ako stanovisko pre oddych až do odletu volili práve hniezdny porast, je nevyhnutné tak stanoviť časové usmernenie, aby ochrana hniezdenia na konkrétnom hniezde bola časovo viazaná aj na obdobie po vyletení mláďat z hniezda. Prihliadajúc na súčasnú situáciu a mysliac prevenčne do budúcnosti, bude nevyhnutné zabezpečiť ochranu hniezdnej populácie aj formou posilnenia komunikácie s užívateľmi lesných pozemkov a vlastníkmi a vysvetliť im nielen podstatu ochrany bociana čierneho, ale aj viacerých kritériových druhov CHVU Malé Karpaty - druhov, ktoré sú bytostne existenčne viazané na kvalitu a nenarušenosť lesných porastov od dubín až po bučiny a sutinové porasty. Lebo práve takéto porasty v pohorí Malé Karpaty sú jediným možným miestom v pohorí pre reprodukciu nielen bociana čierneho ale aj dravcov a radovo desiatky druhov vrátane dutinových hniezdičov a spevavcov. Práve kvalita prostredia, jeho zachovalosť a nenarušenosť podmieňuje a zaručuje biodiverzitu. Je podstatné prihliadať na negatívny priebeh vývoja situácie lesného hospodárstva v Malých Karpatoch začínajúc od odlesňovania dolín holorubným spôsobom, oplocovaním až po zásahy do brehových porastov jelšín. Tieto prebiehajúce antropoidné faktory za zopár rokov nadobudli nielen na lokálnej úrovni expanzívny charakter ale aj radikálne spôsobili pokles populácie kritériových druhov na minimálnu početnosť, čo môžeme charakterizovať ako veľmi zlý populačný trend.
Nie je ľahké človeku spracovať v mysli toľké dianie a zmeny v prírodnom prostredí smerom k negatívnemu, najmä však nie v krajine, v ktorej vyrastáte a kde trávite svoj voľný čas. Práve takúto krajinu si v mysli zafixujete ešte takú, akú si ju pamätáte odkedy ste ju začali spoznávať. Krajinu, ktorá nebola ešte tak atakovaná a radikálne zmenená zásahmi človeka, keď sa ešte našli miesta natoľko zachovalé, ktoré boli domovom množstva druhov avifauny, ktorá bola práve indikátorom nenarušenosti prostredia. Takéto miesta mám už poznačené len v pamäti z detstva a v mojich prvých zápiskoch. Väčšinu voľných chvíľ a najmä počas leta som kedysi dávno trávil na chate pri Smoleniciach spolu s rodinou. Moje prvé výpravy do okolia ma presvedčili o rozmanitosti malokarpatskej prírody a práve z tejto oblasti pochádzajú moje nielen ornitologické pozorovania, ale aj záznamy všeobecne o výskyte druhov rastlín a živočíchov. Práve v oblasti Smolenického údolia pri Jahodníku som spoznal jelšové porasty popri potoku, ostricové močiare a zárasty tŕstia ako aj lúky a priľahlé bučiny. A môžem povedať že to, k čomu si vytvoríme väzbu ešte v detstve, nás bude držať a sprevádzať po celý život. Potom trochu ináč vnímame každý zásah do krajiny a zánik lokalít, ako keby sme nevedeli a nepamätali sme si ich práve z tých čias, keď sme začínali.
