Všetko to začína rekapituláciou aktivít čo sme počas roka spravili vrátane riešenia zabezpečenia hniezdnych lokalít a krkolomného obehávania všetkých hniezd za cieľom ich kontroly či naozaj je v kritickom období kľud a nerušenosť. Najkrajší pocit je to keď sa páry vrátia na hniezdiská a obsadia svoje každoročné lokality , tohto roku sa na 4 lokality vrátili len jednotlivci prípadne počas prvej fázy hniezdenia v apríli sa niektorí jedinci z páru vytratili ...
Aj napriek prečkanému aprílu prišiel máj , mesiac veterných smrští a búrok ... Najviac boli zasiahnuté malokarpatské bučiny v okolí Smoleníc , Pezinka a Bratislavy a tiež nemožno zabúdať na kalamitu veternej smršte v Považskom Inovci a dôsledky ňou spôsobené . Celkovo padlo počas štyroch dní až sedem aktívne obsadených hniezd , na troch lokalitách kompletne zo zemou zrovnalo celý lesný porast... Momentálne malé množstvo produktívnych hniezd s mláďatami je tiež ohrozené lebo hniezda sú maximálne labilné a umiestnené na kritických miestach a pri menšom náraze vetra hrozí že spadnú skôr ako mláďatá opustia hniezda ..
Takto spadnuté mláďatá sú odsúdené na istú smrť . V hustej žihľave či bazových kríkoch prípadne v žľabe pod skalou čakajú podmáčané na príchod líšky či diviakov ktorí ukončia ich trápenie ...
Preto je v tomto období pohotovosť a terénne nasadenie a kontroly nadovšetko ostatné...
Neostalo málo obsadených hniezd kvôli neukončeným lesohospodárskym zásahom ? Nezničila dostatok hniezd veterná smršť - kalamita ? Tak potom prečo ponechať posledné hniezda napospas osudu... Žiaľ aj mnohým ornitologom je táto situácia maximálne ľahostajná čo je tá najsmutnejšia vec a preto nenechávam nič na náhodu aj keď by som mal to isté hniezdo kontrolovať každý deň.
Stúpať v tridsaťdva stupňovej horúčave s naloženým batohom pomedzi žihľavu a malinčie a nechať sa zožierať hmyzom a to nie po rovine ale po exponovaných skalnatých svahoch a skalných stržiach a pomocou teleskopických palíc zliezať bučiny a tie najstrmšie žľaby šetriac poslednú kvapku vody na najťažšiu chvíľu... Aj takáto realita a okolnosti kontrolnej činnosti hniezd bocianov čiernych v karpatských podmienkach odrádza aj mnohých zanietených ľudí schopných pomôcť a presmeruje ich na jednoduchšie a ľahšie cesty vyhýbajúc sa fyzickej námahe a stresu a únave....
Pozitívnou správou je že dnes 21.7.2010 som zaznamenal na dvoch hniezdach v CHKO Malé Karpaty už vyleteli prvé bociany , celkovo 6 životaschopných mláďat (3+3).. Na dvoch ostatných hniezdach mladé bocianiky čakajú na deň D kedy opustia hniezdo .
Takéto veľkostné rozdiely medzi mláďatami sú zapríčinené tým že niektoré hniezdne páry neskôr obsadia lokalitu , samica neskôr nasadne na znášku alebo mláďatá pochádzajú z náhradnej znášky.
Radosť je pozerať sa na to ako tieto prekrásne operence na dlhých nohách poskakujú po konároch vedľa hniezd a trénujú svoje krídla a čo chvíľa ich rozprestrú na vzdor oblohe aj prudkým veterným prúdom.
Práve pre tento pocit a pohľad sa oplatí zvádzať boje s veternými mlynmi za každých okolností nech to stojí čokoľvek , osobné voľno ,všetok času aj prázdno v peňaženke , svalovicu ,úpal aj zlomeniny ...
Držím plne palce ,tohtoročnému bocianiemu potomstvu.
