Tento prvý názor sprevádza čitateľa ďalšími riadkami, na ktorých si ho posilní, alebo ho zmení, alebo sa nedostane ani na toto miesto a už dávno stlačí červený krížik v pravom hornom rohu prehliadača s frflaním a brblaním popod nos, čím všetkým mu dnešní ľudia dokážu ukradnuť drahocenný čas. Ťažko povedať, do ktorej kategórie patríš práve ty. Možno sa začínaš tešiť čo bude nasledovať, možno to len z princípu dočítaš a možno práve teraz radšej varíš čaj na svoje nervy. Každopádne! Tento blog bude (mne) slúžiť na to, aby som mohol svoje myšlienky dať von iným spôsobom ako je moja “mluvnica“ a možno viac cool spôsobom, viac premakaným, viac in, viac dnešným, či dokonca viac zajtrajším. A čím bude slúžiť tebe? Neviem. Pozri sa do svojho vnútra... no tááák, ešte trošku hlbšie... ešte...ešte! Áno,si na tom správnom mieste. Už vieš...? Super! (a teraz klikni na diskusiu,nie potom,teraz! A napíš k čomu si sa týmto vedeckým bádaním dopracoval, budem to čítať, všetko....a keď bude sila,aj odpoviem... ale nekritizuj veľmi. Ja budem radšej ak tam budu slová chvály a uznania, aký veľký a ťažký nový talent to na blogu rastie!)
Tak...prehrýzli sme sa úspešne úvahou o nesmrteľnosti chrústa a o povahe bytia a nebytia. Teraz trošku viac reality a sveta okolo nás. Ak si vytváral rovnako úžasný blog pod doménou blog.sme.sk tak si určite prečítal všetky pravidlá-kódex blogera. Sú tam veľké veci, jasné veci, veci čo ťa majú odradiť a zmiasť atď... ( aj tak to polovica možno budúcich blogerov nečítala...). Mňa najviac dostal jeden bod kódexu (krásne slovo,znie tak tajomne,ako by si bol v nejakej tajnej organizácii s tajným heslom pri vstupe do tajného bunkru z deky a kartónových krabíc) a to, že sú zakázané texty s veľmi krátke texty s nízkou informačnou hodnotou. Tento text je, myslím si, dosť dlhý ale informačná hodnota?? Ne-e, zatiaľ žiadna. Prečo? Neviem...lebo? A také to bude stále. Nemastné, neslané, “bunča“ slov bez ladu a skladu, bez hlbšej myšlienky. Neviem či to, že tie slová vychádzaju z mojej pojašenej hlavy, že sú úprimné a majú za úlohu aspoň trošku pobaviť, sa dá brať ako poľahčujúca udalosť, vaša ctihodnosť! Veď každý deň človek milión zažije ďalší milión udalostí, ktoré zatrasú jeho svetom, nechajú mu v hlave malé tsunami(alebo cunami,nech si každý vyberie svoju verziu toho bek-bek slova) a obrátia mu žalúdok naruby. A to, že týchto milión udalostí nie je nekonečne veľa, naznačuje to, že sa človeku milión musia opakovať. A potom pri čítaní si povieš „Áno, to sa stalo aj mne...ale zmýšľaš o tom divne...si divný, choď preč!“ a hneď je medzi nami vytvorené akési puto. Puto, ktoré mávnutie motýlieho krídla odsúdi na večné nebytie v histórii prehliadača.
A takto na záver sa patrí vysloviť aj nejaká prísaha správneho blogera. Popri tom tajnom kódexe a bunkri je to, myslím, správny krok...tak teda budiž svetlo:
A týmto sľubujem a prisahám na úložný priestor na servery, že vždy budem písať články na blog s (aspoň) minimálnou dávkou alkoholu v žilách, že sa budem snažiť, aby sa po prečítaní mojich riadkov v hlave čitateľa objavilo nekonečne mnoho otázok kombinované s dutým prázdnom a že si budem ctiť svoju rodnú hrudu a nikdy neprestanem byť cvokom. Howgh!
p.s I don't wanna be your friend!
