Zaujímalo, ako budú bývalému rímskemu biskupovi hovoriť, pretože je jasné, ako mu budú hovoriť povrchné médiá, ako bude pápež pochovávať pápeža a ako mu bude s bratom dobre.
Môj muž sa tváril o čosi zamračenejšie. “To sa nerobí,” povedal a samozrejme dodal, že má na mysli odstúpenie pápeža v posledných stáročiach. Ako historik tie stáročia bral osobnejšie, ako ostatní, ktorých dejiny poväčšine siahajú potiaľ, pokiaľ “stará mať vraveli”. Okrem toho, keď sa raz dohodneme, že bude na obed kura a ja v poslednej chvíli začnem dusiť rybu, tvári sa rovnako.
“Nebudú dvaja,” vraví. “Bude len jeden, pochop to.” Argumentujem americkými prezidentami, on oponuje cirkevným označeným emeritný. Pokúšam sa predstaviť si Benedikta ako nepápeža. Nedarí sa mi.
O dva dni v noci sa na mňa posteľná bielizeň lepila úporne a naliehavo, v ušiach mi hučalo, topiaci sneh v odkvapovej rúre bubnoval ako blázon a vybavovali sa mi veci, ktoré logika odmietala kombinovať. Smrť mojej rumunskej priateľky, ktorej mama mala na ruke vytetované číslo z lágru a celý život v pivnici hromadila potraviny, smrť môjho nenarodeného dieťaťa, organizácia, pre ktorú pracujem a ktorá čím je väčšia, tým viac sa zaoberá sebou a svojim fungovaním a nie dôvodom, pre ktorý vznikla... Tak je to normálne, hovoril vnútorný hlas a predieral sa mučivým bzučaním. Bude to v poriadku. Je to v poriadku.
Svet bez Lívie, Američanky, ktorá sa narodila v Rumunsku, jej rodným jazykom bola maďarčina, predtým jidiš a mojej priateľky, ktorá ma naučila vidieť aj vlastný antisemitizmus. Svet bez detí a predsa s nimi. Najmä s tým, ktoré som držala v dlani.
Svet bez Benedikta XVI., ktorému láskavo hovoríme Benedetto tak, ako sme videli na jeho slávu prevolávať taliansku mládež (u nás takú mládež uvidíte len na LUX-e, takže vás prekvapí, že vôbec je.) Držali sme sa ho ako kliešť, pretože predstavoval intelektuálnu pôdu a kontinuitu s Jánom Pavlom II. Svet s cirkvou, o ktorej hlúpe médiá zasa prinesú len tú správu, že bol zvolený nový pápež, ktorý je konzervatívny, pretože nerozdáva kondómy, neoddáva homosexuálov a neschvaľuje potrat.
Hľadala som v tej noci rozhrešenie z veľkých vecí, ktoré nedokážem zmeniť ani ovplyvniť, z ktorých mám obavy a ako každý “manipulátor” nimi trpím ako v lietadle, kde mám panickú poruchu, ako hovorí môj muž, spôsobenú tým, že nesedím v kokpite a neriadim to lietadlo.
Neriadim tento svet. Čím viac cítim, že veci nemám vo svojich rukách, tým viac sa spoliaham na ruky, ktoré nevidím. Tým viac však cítim zodpovednosť za každé slovo, ktoré vyslovím či napíšem. Často si tie slová predstavujem ako bytosti, ktoré sa, ak budem tliachať, tárať či klamať vzbúria a napadnú miesto svojho vzniku ťažkým mechom.
Ak je za týmto stíšením a rozhrešením pápežovo odstúpenie, Boh mu žehnaj. Teda obom. Vlastne nám všetkým.
