Keď som vlani babám na cvičení chcela vysvetliť, že som v lete chodila do fitka na lodi, kde na pätnástom poschodí mastí asi dvadsať bežiacich pásov a ďalších vyše päťdesiat posilňovacích zariadení vedľa seba, vyzerali zaskočene. "Na Dunajskú?" spýtala sa jedna, ktorej asociácia z loďou vyvolala najbližšie miesto, kde sa v Bratislave cvičí aerobic.
"Chuf, veď toto je budova," zahlásil manžel tesne pred tým, ako nás spolu s ďalšími 4000 pasažiermi nalodili na Norwegian Breakaway. Budova? Obzerám si megeru veľkosti Hlavného námestia i s priľahlými ulicami a premýšľam, kde tam je budova, ktorá má dvadsať poschodí. Mám to. Kedy si NBS-ka ľahla a dali na ňu ešte jednu, to by šlo. "Krúzujem" na týchto oceánskych pravnukoch Titanicu a Carpathie (to je tá, čo priviezla zachránených z Titanicu a o rok neskôr i moju rodinu), už po tretí raz, tak ma neprekvapuje, že prešli rovnakým šľachtiacim procesom ako kukurica. Sú asi päťkrát väčšie a šťavnatejšie. Ani to, že sú v nich divadlá väčsie ako v našom hlavnom meste, kluby, akvaparky či galérie, obchodné pasáže či množstvo reštaurácií. Čo ma však spoľahlivo zaskočí vždy, je výťah, ktorý sa cestou na pätnáste poschodie pohybuje všetkými smermi. Najmä zľava doprava. A Serafína.
Serafína je štíhla, exoticky snedá, pružne sa pohybujúca mäsiarka. Nie som si istá, či je to Američanka alebo má britskú totožnosť (cestujeme na Bermudy), univerzitné vzdelanie však predpokladám anglosaského typu, na úrovni, tipujem Princeton. Nijak inak si totiž neviem vysvetliť muchino prefíkané a vysoko organizované správanie. Na voľnom oceáne lieta s kajuty do kajuty, kľučkuje v mohutnom vetri i medzi všetkými smermi švihajúcimi ťažkými slanými kvapkami a neomylne vletí tam, kde číha lahodný chod. Po mojej kozmetike pohrdla i ovocím a členitým stropom sa nenápadne, prískokom približovala ku kúpeľni s WC. Občas sa presunula na lakované tmavé steny kajuty, aby splynula s prostredím, vôňa čerstvo naloženého obeda však bola silnejšia. Serafína si sadla na dekel a lačno pobiehala sem a tam, premýšľajúc, ako sa dostať pod pokličku výdatného chodu. Keby ste sa prizreli s lupou, pravdepodobne by ste zočili ako sa jej od toho uvažovania parí zpod obrovských, túžbou ešte lesklejších očí.
Veci nabrali rýchly spád. Po spláchnutí beztak prázdneho záchoda (čo vy viete, kým nie ste mucha) sa Serafína presunula na strop. Sledujúc manžela, ako berie najmohutnejšiu plážovú osušku sa bleskurýchlo presunula na prah balkónových dverí s prosebným bzukotom. Fičiaci vietor a dážď za oknom, ktorý ju v okamihu mohol odniesť na šíry oceán sa zdal byť menším rizikom, ako manželovo desinsekčné odhodlanie. Odistenie kľučky, ohlušujúci hvizd a Serafínin neopakovateľný vrut smerom k susednej kabíne plnej revúcich a do stien búšiacich spratkov a zvyškov junkfoodu, pretože špičkové kreácie nemeckého šéfkuchára nechávajú o chlade aj amerických pubertiakov. Už viem, prečo má Laudova letecká spoločnosť Niki v logu muchu. Tieto krídla by som chcela osedlať nabudúce, keď ma na osem hodín zatvoria do alumíniovej trubky plnej kerozínu, ktorá sa z hrmotom a dymom rúti deväťsto kilometrov za hodinu smerom Amerika. Dovtedy sa za šuchotu tisícov kreditiek pri nakupovaní šperkov, hodiniek a obrazov doplavím k veľkým šortkám rýchlosťou šestnásť námorných míľ za hodinu.
