Do Krakova celkom plno, potom sa vlak vyprázdnil. Cesta ubieha. O pár hodín sme na Slovensku. Zeleň, polia, lesy, stromy, pohľad z okna fascinuje.
Keď tu zrazu prechádza vozňom pán s občerstvením. "Herbata, kawa, kanapeczki!" Vykrikuje s radosťou v hlase. Teda, čaj, káva, chlebíčky. Všetko po poľsky. S úsmevom odpovedám: "Dziekujem."
Počúvam ďalej. Veselý pán s vozíkom plným dobrôt narazil na cudzincov. Takých, pri ktorých s poľštinou nevystačí. Nevadí. S ráznosťou a presvedčivosťou v hlase ponúka: "Kanapečki, se Schinken i s cheese." Nuž, koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Tak sa vraví.
Či turisti rozumeli, som nezisťovala. Jedno je však isté. Pán predavač sa nezľakol a použil všetky svoje vedomosti. Oslovil určite. Mohol by byť vzorom aj pre niektorých poskytovateľov služieb u nás.
Katarína Šimková
