Blýska sa iba nad Ta3-ou?

Otázka znie: porušila TA3 všeobecne platné a bezvýhradne akceptované pravidlá a sú jej praktiky amorálnym bahnom, ku ktorému sa ostatné slovenské médiá nikdy neznížia, alebo je tento prípad len povestnou špičkou ľadovca?

Najjednoduchšie by bolo povedať, že pravda je niekde uprostred. Lukáš Fila z denníka Sme poukázal na to, že čierne zoznamy existujú, ale ako príklad uviedol Slovenskú pospolitosť, ktorú nebudú oslovovať v otázke slovensko-maďarských vzťahov. Principiálny postoj, ale posunúť diskusiu o PR v médiách nepomôže.

Všetko sa totiž točí, ako L. Fila správne pripomenul, okolo peňazí. Zdá sa, že televízia TA3 mala skôr smolu, že sa to stalo práve jej. Začarovaný kruh inzercie (platenej) a public relations vyzerá takto: „Na stránkach novín či časopisov, v éteri či na obrazovke sa budete objavovať pravidelne – chce to len pravidelne inzerovať v našom médiu.“ Ak sa vzťah nejakého média a agentúry raz dostane do takéhoto statusu, potom bude mimoriadne ťažké nejako to zmeniť. Ak má spolupráca pokračovať.

Seriózna PR agentúra preto radšej bude pripravovať kvalitné vstupy – napr. tlačové správy, schopné osloviť nielen redaktora, ale i verejnosť. Aj za cenu, že sa jej zakaždým nepodarí presadiť žiadanú informáciu do všetkých želaných médií.

Mimochodom, o neoficiálnych informáciách, ktoré sa nikdy nemajú dostať na svetlo sveta, platí, že ich radšej treba nosiť v hlave a v žiadnom prípade ich neposielať mailom. A radšej ani telefonicky. Čo ak vás nebodaj odpočúvajú?

Anton Oberhauser