Dve kamarátky sa zhovárali o zážitkoch i o plánoch do budúcna. Jedna vyhlásila, že začne chodiť do školy. Na to sa ozvala pani, ktorá sedela oproti: „Aj ja by som sa pridala. Poznáme sa, bývate na tej istej ulici ako ja.“ „Áno, áno, samozrejme. Môžeme chodiť do školy spolu.“ Netrvalo dlho a panie si vymenili kontakty. Na ich tvárach sa objavil výraz spokojnosti.
Jednoduché a ani to nebolelo. Našich susedov poznáme často len „z videnia“. Stačí však len máličko, aby sme ich spoznali viac. Nadviazať niť komunikácie.
Katarína Šimková