• Povedzte nám o prípravách na hry.
Tento rok kvôli olympiáde obetujem majstrovstvá Slovenska i majstrovstvá sveta v triede, v ktorej sa mi najviac darí, v ktorej som vyhral majstrovstvá sveta a bol som tento rok tretí na majstrovstvách Európy. Rozmery olympijského surfu sú presne určené, čo mi až tak nevyhovuje, moja postava nie je na to fyzicky stavaná. Bolo preto oveľa ťažšie sa na olympiádu kvalifikovať. Bral som to ako výzvu, či sa na predpísanom surfe naučím jazdiť tak dobre, aby som mohol ísť na olympiádu. Bol to pre mňa úspech. Aj keď mnohí si myslia, že je veľká šanca na medailu, ja si to nemyslím. Ale samozrejme, idem bojovať. Stále sú to preteky, kde všetci začínajú od nuly. Verím, že sa mi podarí zajazdiť tak, aby som bol spokojný so svojím výsledkom.

• Ako to vyzerá s vašimi nasledovníkmi, mladými športovcami?
Na ďalšiu olympiádu by som išiel najradšej ako tréner. Nedá sa povedať, že by na Slovensku neboli talenty. Problém je s tým, ako sa s nimi pracuje, nemajú kvalitné podmienky. Dnes dorastenci vo svete profesionálne trénujú. Majú vedenie nielen na vode, ale aj mimo vody, servis, motorové člny. Ani ja sám nemám motorový čln. Na olympiáde však budem mať trénera, organizátora. Dokonca i motorový čln, čo je dobre, priam nevyhnutné. Ale v štruktúre na Slovensku sa nám to nejako nedarí vyriešiť. To by mohlo mladých určite rýchlejšie posunúť dopredu. Niečo som už videl, odskúšal, niečo viem, takže by som im vedel pomôcť. Ale musím z niečoho žiť. A ak mám byť tréner, tak to musí byť práca a nie hobby. A nikto mi tú prácu len tak nedá.
• Na čo sa najviac tešíte na olympiáde?
Na otvorenie. V momente, keď človek napochoduje na štadión, je to veľmi silný zážitok. Potvrdenie štvorročnej práce, uvedomíte si, že ste to dokázali, lebo ste fyzicky tam. Na ceremoniáli človek pocíti, že je jeden z najlepších športovcov z celého sveta. Teším sa aj na všetkých kamarátov, s ktorými sa poznám už dlhé roky. Budeme skoro mesiac bývať v jednej olympijskej dedine asi 600 – 700 km od Pekingu. Quingdao je úplne iná olympijská dedina, všetko máme zvlášť, možno aj otvorenie. Sú to dva veľké hotely v prístave, kde majú všetci lode a odkiaľ budú chodiť do vody. Väčšinou bývajú jachtári takto zvlášť, lebo olympijských tried je jedenásť a nebola by šanca, aby sa všetci vošli na vodu. Pri mori je záruka, že bude fúkať. Hoci v Quingdao nefúka a tam budeme asi väčšinu času tráviť čakaním. (úsmev)
Ďakujeme za rozhovor. Patrikovi Pollákovi držíme palce od 11. do 20. augusta, keď by mal pretekať. Ak by sa dostal do prvej desiatky, súťaží aj 21. augusta. Nechajme sa prekvapiť.
Katarína Šimková