Nie na hranie!

„Nehanbí sa za slzy.
Vie poskytnúť objatie, ktoré vylieči všetko od modriny až po zlomené srdce a musí to zvládnuť dvoma rukami.
Keď bude trpieť, vylieči sa sama.
Je jemná, ale rovnako je silná, veľa toho znesie a veľa toho prekoná.
Má silu, ktorá dokáže ohromiť muža.
Dokáže riešiť problémy a niesť ťažké bremená.
Prináša šťastie aj lásku, usmieva sa aj keď je jej do plaču.
Bojuje za to, v čo verí.
Nepovie „nie“ keď môže ponúknuť lepšiu odpoveď...
Jej láska je neobmedzená...
Iba ona vie, že bozk a objatie môže vyliečiť zlomené srdce...
Je na nej iba jediná zlá vec ....neuvedomuje si, akú má hodnotu! ŽENA !“... tak toľko časť citácie z jednej mailovej prezentácie, ktorá bola pred časom v obehu.

A teraz dôvod, pre ktorý som to potrebovala uviesť.
Len nedávno sa na dvoch slovenských komerčných slovenských televíziách skončili programy, kde si mladí, krásni, vraj inteligentní a neviem akí ešte muži vyberali spomedzi vraj tiež inteligentných, mladých, krásnych, vydajachtivých a tak ďalej žien.
Prečo sa tam tie ženské hrnuli, môj mozog pochopiť nedokáže. Aj keď polmiliónové veno je určite lákavé...ale robiť si hanbu... no neviem, či teraz niektoré neľutujú.
Mladý „pracháč“ si prinajmenšom ešte vylepšil svoju finančnú situáciu a pohral sa s ponúkanými slečnami. Flirtovanie, naoko nevinné bozky či objatia... S čím väčším počtom adeptiek na tučné veno a čím častejšie, tým výhodnejšie pre mladého ženícha.
Sladké reči, luxusné dary, zaujímavé rande, naučené lichôtky...
... všetko to pôsobí na jemné a citlivé ženské srdce príjemne. Ona verí, že On to myslí úprimne, On si v telke pozrie záznam a smeje sa, ako mu Ona naletela.
A tak to funguje pár týždňov, kým sa On poctivo učí scenáre a Ona sa do kamery hlúpo usmieva. Zatiaľ nedá najavo, že trpí, že sa možno už zaľúbila, lebo zatiaľ je v hre...
No príde čas, keď pre ňu neostane ruža, alebo dostane krabičku bez prsteňa.
V tej chvíli akoby ju osvietilo, akoby si znova spomenula na to, na čo počas pôsobenia v súťaži zabudla. Zabudla na svoju hrdosť, úroveň...zabudla, že je ženou...citlivou, jemnou, zraniteľnou...

Všetka bolesť, ktorá sa jej nahromadila v srdci sa teraz dostáva na povrch. Používa slzy. Plače... a kým sa jej rúca svet, mladý ženích odverklikuje ďalší text zo scenára zvyšným naivným slečnám.
A tak to ide až do chvíle, keď padne posledná klapka...

Mladý zhrabne prachy, odchádza...za sebou necháva kopec zlomených sŕdc.
Tie srdcia budú ešte dlho trpieť. No raz pochopia, že takto to malo byť. Ako vo filme. S vopred napísaným scenárom, s vopred napísaným koncom.
Čo však, ak nejde o reláciu? Čo ak ide o skutočný život?
On už nemá výhovorku v podobe scenára, no Ona aj tak trpí. Nasľuboval jej modré z neba, falošne ju objímal, kúpil jej kvetinku ... dal jej nádej...
A zrazu jej má dosť. Už sa pohral, už pre ňu nemá imaginárnu ružu či prsteň... Chce ďalšiu, aby sa mohol hrať na inom piesočku.
A je mu jedno, že jej sa rúca svet, že mu verila ,že ľúbila... Lebo predsa Ona musí pochopiť, že je koniec, že On sa na vzťah necíti byť pripravený či iné slabé výhovorky.
Nepochopil a ani nikdy nepochopí, že žena je tu na iné veci, je tu, aby ju chránil a pomáhal jej, no nie na hranie!