Nie vždy sa sny plnia

Snáď prvý raz v živote sa mi slzy miešali so smiechom. V rukách som pevne stískala obálku, v ktorej sa skrývalo moje malé tajomstvo. (Zobrali ma!) Pre mňa to nebolo len prijatie na výšku. Mne sa v tom okamihu začal plniť obrovský sen. Sen, ktorý som snívala odmalička. Za ktorým som išla, ktorému som verila, v ktorom som sa videla (ako si sedím s notebookom na kolenách, počúvam cool hudbu a píšem- ako teraz).
Počítala som dni, ktoré zostávali do konca prázdnin. Na novú školu, spolužiakov a na svoj sen som sa tešila.

„(...)už po prvých zvládnutých písmenkách v mojej životnej kapitole s názvom „mladá dáma“ som pochopila, že hra s nimi je to, čo ma napĺňa a teší. A teraz mám šancu „hrať“ sa koľko len chcem. Som človek, ktorý svoje šance nezahadzuje, ale berie ich ako možnosť, ktorú by bola škoda nevyužiť. Som človek, ktorý má rád výzvy. Súhlasím s názorom, že cesta bez prekážok nikam nevedie. A ani sa nechystám na bezproblémovú cestu. Viem, že to, že som na tejto škole je len začiatok, že to ešte nič neznamená, ale je to šanca...
...nezahodím ju predsa!“

... musím si ju však odložiť. Neviem na ako dlho, neviem kam. A musím si nájsť iný sen, aby som sa mala z čoho tešiť. Pretože študovať žurnalistiku momentálne nemôžem. Ujo doktor zakázal ...



pisane pre zumag.ku.sk