V ten večer sme uprene hľadeli na jedno miesto, tam...kdesi v diaľke.
V ten večer sa miešal úsmev s plačom.
Neboli potrebné slová.
Počúvali sme ticho.
Najdlhšie ticho v mojom živote.
Vyrušil ma z neho až búrlivý potlesk. A zvony kričiace smutnú pravdu.
So svetlom sviečok rozrážajúcich tmu sa do miliónov ľudských sŕdc ticho vkrádala nekonečná bolesť a prázdnota. Tisíce očí sa naplnili slzami. Svätý otec Ján Pavol 2. dodýchal...
V ten večer sme uprene hľadeli na jedno okno, tam...kdesi v diaľke.
Za ním sa chystal náš milovaný pápež na cestu k Otcovi.
Odprevádzal ho celý svet. Celkom malé deti, ktoré si získal úsmevom, mladí, ktorých k sebe pritiahol úprimnosťou, dospelí, ktorí súhlasili s každým jeho slovom. Vedel to s nami, a Boh vedel, že to s nami vie... Preto nám ho tu nechal tak dlho...
Aj zajtra bude taký večer, keď budeme hľadieť na jedno miesto. Aj zajtra sa zapália tisícky sviečok a budú vysielať odkaz plný vďaky. Nebo bude tým miestom v diaľke. Tam je náš milovaný pápež teraz. Tam má svoj zurčiaci potôčik a svieži horský vzduch. Tam má oázu pokoja, tam je najšťastnejší.
Ján Pavol 2. zomrel 2. apríla 2005 vo večerných hodinách. A hoci v tej chvíli svet smútil a obloha plakala, dnes máme dôvod na radosť a úsmev. Že tu bol a zanechal za sebou odkaz lásky. Aby sme nezabudli. A my nezabudneme...
obrazok = http://sk.wikipedia.org/wiki/Obrázok:John_Paul_II_Brazil_1997_3.jpg
pisane pre zumag.ku.sk
