Ešte si pamätám svoju prvú trému... Bola spojená s obrovskou hrdosťou. Mala som asi päť rôčkov a pripravovala som sa na svoje prvé veľkolepé vystúpenie...
Škôlka bola naplnená do prasknutia, na maličkých stoličkách sedeli mamky mojich kamarátov a vpredu, celkom vľavo(už som vedela, ktorá je ľavá a ktorá pravá rúčka) sedela tá moja... Najlepšia, najkrajšia, najmilšia...MOJA.
Srdiečko mi ticho búšilo, ale vedela som, že to zvládnem. Verila mi mamka, tak som si verila i ja. A potichu som si opakovala scenár vtedajšej besiedky ... chytiť Paľka(s ním prvým som sa „frajerila“)za ruku a keď pani učiteľka povie – tri, štyri – začať spievať. Viažem si kytičku...
Moje prvé vystúpenie. Zvládla som ho! Mamina ma potom zobrala do cukrárne a kúpila mi až dve kôpky jahodovej zmrzliny...
Bolo to už dávno. Prvý Deň matiek, na ktorý si pamätám. Prvý, no nikdy naň nezabudnem.
O pár hodín slnko zaklope na okno stovkám mamičiek a zobudí ich svojim teplým lúčom. Veľa detí si predĺži nedeľné ráno pod paplónom pri mamke. Lebo tam je najkrajšie, najlepšie, najbezpečnejšie... tam je láska, pokoj, istota... tam je dobre!
Pri mame je vždy dobre. A aj keď sa aj tam občas zmráka, mamin úsmev, to je slniečko. Mama je tá, ktorá mi dala život.
Ona je tá, ktorá utiera/la slzičky, fúka/la boliestky. ..
Prvá , ktorú som videla ja a prvá, ktorá videla mňa , moje prvé kroky (a pády), radosti (i sklamania) jednotky v Žiackej knižke (aj dni, keď sa mi práve nedarilo).
Ešte si pamätám , ako so mnou trpezlivo skúšala malé písané „f“. Ako mi so svojou teplou rukou na mojej malej rúčke pomáhala v trápení.
Bola to mamka, ktorá pri mojej postieľke prebdela kopec nocí, keď som mala horúčku.
Moje bolesti ju boleli a z mojich radostí sa tešila.
To ja som stredobodom jej vesmíru a myslím, že je načase aby vedela, že aj ona je stredom toho môjho... že Ťa ľúbim, mami a budem vždy hrdá na to, že mám tú česť byť Tvojou dcérou...
obrazok = http://www.deepestfeelings.com/holidays/mothersday/images/mom1.gif
pisane pre zumag.ku.sk
