Jej stav spôsobil, že sa vo svojom uvažovaní neustále zaoberá sebou a svoju situáciu vníma ako situáciu stroskotanca, ktorý už nemá nádej, že niekedy uvidí brehy pevniny. Jediné, čo jej zostáva a na čo sa upiera je, ako je skalopevne presvedčená, vyššia bytosť, o ktorej kedysi počula a ktorá jediná jej je schopná pomôcť dostať sa z biedy von.
Nie je to sebadôvera a istota premýšľajúceho tvora, ktorá ju vedie dôverovať onej vyššej bytosti, lež neodôvodnené rozhodnutie, riskantný skok do neznáma, viera stojaca v rozkole s pravdou a rozumom. Tvrdí, že nie v rozume môže hľadať riešenie a záchranu, ale len a len vo viere. Je presvedčená, že breh spásy nemôže dosiahnuť spoliehaním sa na vlastné sily. Záchranu vidí iba v zúfalej viere vo vyššiu bytosť.
Na otázku, či ju možno poznať, o tom moja známa pochybuje. Všetko, čo o nej vie, sa stráca v miznúcich a vyblednutých farbách absurdnosti. Akoby to nestačilo, pochybuje i o zmysle vlastného konania. Mravný život, čnosť, poznanie, zásluhy, to všetko má iba hypotetickú platnosť a cenu. Jedine slepá viera, zriekajúca sa každej istoty, prináša spásu. „Rozum je bezmocný a rovnako moje úsilie nie je schopné urobiť zo mňa spôsobilého tvora,“ tvrdí depresiou poznačená gorila.
Za stav, v ktorom sa ocitla považuje osobnú vinu. Táto vina, podľa nej, tvorí líniu smrti, ktorá sa neustále stavia medzi ňu a ňou predpokladanú vyššiu bytosť. Hovorí, že zlyhanie a hriech je kráľovstvom vlastným pre každú gorilu, jej špecifickou váhou a jej zákonom. Niet žiadnej hodnoty, ktorú by gorila nebola schopná sprzniť a zničiť. Záchranu preto možno nájsť jedine od vyššej bytosti. Niet cesty zdola nahor, kde ona bytosť prebýva, ale len zhora nadol. Cestu k záchrane umožní len jej zjavenie sa, na ktoré existuje jediná primeraná odpoveď: čakanie a slepá viera. Táto viera má však vysoké požiadavky. Ak ju chce gorila dosiahnuť, musí sa zrieknuť nielen svojho rozumu, ale aj všetkého, čo je vlastné jej živočíšnosti a svetu prírody. Zavrhnutie tohto nižšieho živočíšneho sveta je pre spásu nevyhnutnou podmienkou.
Toto sú v kocke základné piliere gorilinho evanjelia nemožnosti, jej filozofie vzdoru.
A toto je tiež moja spomienka na návštevu u depresiou postihnutej známej. Niektoré jej myšlienky sa na prvé počutie podobajú mojím, a by som povedal, až veľmi. Avšak pri hlbšom zamyslení sa, ich nemôžem akceptovať, až na malé výnimky. Zdá sa mi, že nie je správne vieru okrádať o pravdu, ako nie je správne myslieť si, že akákoľvek moja osobná námaha je zbytočná a bezcenná, alebo že by som musel zbúrať celý svet, v ktorom žijem a jedine na jeho troskách sa mohol pozdvihnúť k vyššej bytosti, na ktorú vo svojom nepokoji myslím taktiež ja.
