Rád sa pýtam

Ja som len úbohý študent gymnázia, takže ma berte s rezervou. Neviem posúdiť, či som spoločenský typ, aj keď občas mám také obdobia, že netúžim vidieť ani seba v zrkadle a nie to obrovské davy ľudí, pripomínajúce sardinky, natlačené vedľa seba a čakajúce na niečo, čo i tak stratí cenu po pol hodine. Ale i tak mám rád ľudí. Sú zábavní, milí, krásni a dobrosrdeční, občas sa aj usmejú a pozdravia.

Títo ľudia tvoria dnešnú spoločnosť. Budem hnusný a viem, že sa mnohí z môjho okolia nájdu a veru, dúfam, že sa nájdete a budete sa hanbiť. Všade naokolo počuť reči o tom, ako treba udržiavať kolektív, ako treba robiť spoločné akcie, ako netreba súdiť ľudí a neviem čo všetko ešte. Bolo by to fajn, veď i tak nám tu vládne socialistická strana, ktorá presadzuje kolektív pred jednotlivcom a ja sám som nikdy nejakým skvelým indivíduom nebol. No ako môže niekto hovoriť o kolektíve, súdiť druhého, že kazí kolektív tým, že sa nezúčastňuje na nezmyselných, no pre dnešnú dobu typických aktivitách, a pritom až príliš nenápadne vystrkovať z kolektívu ľudí, ktorí by aj radi do neho patrili, no lenže súčasným čelnom sa nepáčia, nevyhovujú, prípadne im lezú na nervy...

Znova dostanem náklad v podobe nízkej karmy, ale čo už, nerobím to pre ňu. Hnevá ma len to, že keď sa partia skvelých ľudí, len trošku vyčnievajúcich zo spoločnosti ,začne prispôsobovať tejto „asociácii“, ktorá je snáď všade rovnaká. Je mi taktiež ľúto, keď ľudia, ktorých mám vážne rád a viem, že dokážu ignorovať mnoho zbytočností okolo nich, začnú riešiť ešte nepodstatnejšie záležitosti. Čo to s vami tá socializácia porobila. Už sme predsa len starší, už sa nemusíme prispôsobovať. Nemusíme byť ako ostatní. Môžeme zažívať iné zážitky, veď sme to už v minulosti dokázali. Kde je to dnes? Nemám problém s akciami samotnými, ale s tými rečami okolo toho.

Na záver by sa asi patrilo vysvetliť, o čom to tu vlastne píšem. Ak už kolektív, tak celá trieda alebo minimálne všetci, čo majú záujem. Ak akcie, tak pokojne všetky, ale nie nasilu tie, ktoré sú v móde. Ak mám patriť do kolektívu, tak nechcem, aby som vedel, že je niekto z tohto kolektívu vystrkovaný a ja do tohto kolektívu patrím. Kolektív pre mňa znamená aj niečo také, že sme vo všetkom spolu. Naše názory sa nikdy nebudú zhodovať, to je jasné, ale nechcem, aby sme sa nechali stiahnuť s dobou a taktiež nesúhlasím s tým, že ak niekto chce byť našou súčasťou, tak sa budem tváriť, že je to v pohode, a pritom ho budem poza chrbát dennodenne ohovárať a neviem čo všetko. Nie je to pekné, aj keď je to také typické pre túto spoločnosť...ach tá faloš.[/content>