Je pravda, že ak viete aspoň trochu fotiť, s digitálom spravíte dobrú fotku, takmer vždy. Avšak amatérsky digitál všetky plochy na fotke spriemeruje, čím fotka stráca patričnú dynamiku. Takže tie fotky nemájú taký „život“. Ale bežnému užívateľovi, keď fotí len nejaké domáce oslavy alebo rodinné výlety to
vôbec neprekáža.
Ďalšia výhoda digitálu je, že si zachytený obrázok môžete hneď po stlačení spúšte pozrieť priamo na displeji aparátu bez potreby nejakej dodatočnej manipulácie. Fotku si môžete pribížiť, pri pokročilejších fotoaparátoch môžete na nej uskutočniť aj nejaké úpravy, prípadne ak sa vám nepáči, môžete ju bez problémov vymazať. A analóg žiadne takéto funkcie nepozná. Bolo už pár úvah, že by začali robiť analógy
s displejom, ale ako by ste fotku napr. vymazali alebo upravovali, keď je už raz zachytená na políčku filmu?
Keď chcete robiť trochu profesionálnejšie fotky aj s väčšími rozmermi, tak sa vyskytne u analógu na bežných cenovo dostupných filmoch, prípadne diapozitívoch zrno, čo sa u digitálu nestáva. Avšak, ak si kúpite kvalitný diapozitív cca za 350 korún, zrno sa už vyskytuje v menšom množstve, takmer v žiadnom. Uvediem napr. diapozitívy „Velvia a Provia“ od firmy Fuji. Tie v tomto smere dosahujú prekvapivé výsledky.
Ale na druhej strane, keď je fotka z analógu naskenovaná vo veľkom rozlíšení, môžete ju zväčšovať donemoty a stále sú pixely malé. U digitálu je toto rozpätie zväčšovania obmedzené nízkym rozlíšením CCD alebo CMOS snímačov.
Vrátim sa ešte k dynamike, ktorú som spomínal na začiatku. Keď sa s analógom pohráte, dobre fotku naexponujete, výsledok je neporovnateľne lepší ako u digitálu. Totiž digitálu trochu chýba farebnosť a celkovo tá patričná dynamika fotiek.
Ale svet v tomto smere veľmi rýchlo nepreduje, tak sa nechajme prekvapiť, čím nás digitál prekvapí a či v dosiahnutých výsledkoch predčí analóg. Zatiaľ všetko napovedá tomu, že sa tak stane už vo veľmi krátkej dobe.
