Minulé leto, keď som bol v Anglicku na prázdninách, bola moja mama pozvaná na „barbecue“ u šéfov z jej roboty a tak si so sebou zobrala aj mňa. Keď sme dorazili na miesto bolo som očarený, akí sú tí angličania bohatí. Dom sa skladal snáď zo 6 izieb, hovorím to, ako keby to bolo niečo výnimočné pri rodinných domoch, ale keby ste videli to zariadenie hneď by ste zmenili názor. Nachádzali sa tam dve obývačky, jedna klasicky zariadená so širokouhlým televízorom, ktorý sa sledoval z honosnej koženej sedačky a druhá pre zmenu moderná s obrovským plazmovým televízorom, mramorovou podlahou a reproduktormi zabudovanými v stenách. Ale kvalitne som sa zasmial, keď som sa dozvedel, že je to vlastne prerobená stará koniareň. Musím však poznamenať, že na nepoznanie.
Následne po krátkej prechádzke honostným domom nás vyviedli na záhradu z ktorej bol prekrásny výhľad na more. Keď som tak prekračoval prah domu medzi obývačkou a záhradou zacítil som prekrásnu vôňu pečeného mäsa. Ostal som tým taký ohúrený, že som si ani neuvedomil, že ostatní už tlačia do hláv to chutné šťavnaté pečené mäsko a ja tam len tak stojím, pozerám a namiesto toho, aby som sa k nim pridal stále rozmýšľam, aký som hladný. Ale akonáhle som si to uvedomil a začal konzumovať aj ja, dostal som pár napomenutí zo strany mojej mamy, aby som nebol taký pažravý, že mi zase bude v noci zle atď.
Trochu som odbočil od témy, ale keď je reč o jedle, tak ma nikto nezastaví. Ale v konečnom dôsledku aj to honostné jedlo reprezentuje tých bohatších angličanov.
Bohužiaľ som zažil aj šokujúcejšie prekvapenie a to keď ma jeden kamarát z miestnej školy pozval ku nim domov. Dom nevyzeral z vonku vôbec výnimočne, niečo ako taká staršia bytovka v centre Bratislavy. Dovnútra sa vchádzalo celkom obyčanjým zanedbaným vchodom. To som si myslel, že najhoršie mám už za sebou. Ale ani z ďaleka. Po vstupe nasledovalo po obydvoch stranách chodby asi pätoro presklených dvojkrídlových dverí s rozostupom asi 2 metre. Pomyslel som si, že to budú asi kočikárne alebo pivnice. Ale nebolo to ani jedno z toho. Boli to, prosím pekne byty! A takýto vzhľad mali aj ostatné tri poschodia. Postupne sme vyšli na tretie poschodie, kde bol ich byt. Zrazu som sa ocitol pred jednými z tých otrasných vchodových dverí. Vošiel som dovnútra a skoro som sa začal smiať. Veď to slovenskí bezdomovci žijú lepšie. Aspoň majú okolo seba murované steny a nie sadrokartónové priečky!
Chodba sa tiahla po celej dĺžke bytu, pričom po stranách boli úzke a nízke dvere do izieb. Celý byt mali strašne chudobne zariadený, mali tam otrasný neporiadok,smrad po psovi a mačke a hlavne smrad po cigaretách! Jednoducho niečo otrasné. Bol som rád, keď som odtiaľ za pár mohol vypadnúť a povedal som si, že som v tom byte bol po prvý krát a naposledy.
Z mojich doterajších skúseností v anglicku usudzujem, že v Anglicku môžeme stretnúť dve naozaj odlišné vrstvy obyvateľstva a dodám môj najväčší doterajší postreh: „Angličania chodia priemerne tri až styrikrát do roka na dovolenku do zahraničia, ale správajú sa tak, ako keby ešte nikdy neboli „za vodou“ a myslia si, že sú najvyspelejší a najmúdrejší na svete.“
Ale samozrejme nehovorím, že všetci angličania sú takíto... Ale väčšina áno...
