Už aj malé deti dokážu rozoznať 20-korunáčku od 50-korunáčky. Vedia na čo ich rodina má financie a na čo nie. Snívajú o budúcnosti, o skvelej kariére ktorá im zaručí tučný príjem, o veľkom dome, drahom aute.... Až po tom všetkom snívajú o láske, rodine, zdraví.... Prečo je to tak? Prečo rodičia vravia svojim deťom aby ich budúci partner nebol smetiar, zametač alebo umývač riadu? Prečo im nepovedia, že hlavné je to, aby ich ten druhý miloval?...
Akonáhle má niekto v banke kopu peňazí má rešpekt, obdiv, plno priateľov....avšak to všetko je povrchné. Vzťahy bohatého človeka nie sú také úprimné ako vzťahy obyčajných ľudí. A predsa chce každý veľa peňazí. Dievčatá snívajú o šatníkoch plných najnovších šiat, kabeliek, topánok... chlapci zase o drahých autách, motorkách.... Študenti si vyberajú vysoké školy podľa toho, aké zamestnanie potom budú vykonávať.... je im jedno, či ich to bude napĺňať....hlavné je, že im dané zamestnanie prinesie plno zelených papierikov, budú mať 100-kilové peňaženky a na tvári úsmev, ktorý im spôsobil majetok. A tak sú ulice plné budúcich právnikov, lekárov, ekonómov.... je čoraz menej učiteľov, úradníkov a iných menej platených zamestnaní.
Peniaze rozdeľujú ľudí... rodiny sa hádajú o dedičstvo, rozvedení manželia o majetok, deti o vreckové.... Spoločnosť je rozčlenená na spoločenské vrstvy - väčšinou tak prichádzame o skvelé vzťahy a o nových priateľov, ktorých by sme mohli stretnúť niekde v továrni, na ulici.... Možno práve žobrák okolo ktorého každý deň prechádzame je naša spriaznená duša, človek, ktorý by nás dokonale pochopil, naše druhé ja.....
Človek je materialista. Akonáhle sa mu dostanú do rúk peniaze, mení sa. Nie je niekedy lepšie kmeňom v džungli, ktorí žijú na primitívnej úrovni bez elektriny, bez techniky, bez peňazí....?
